BRATISLAVA 21. novembra (SITA) - Záväzok Slovenska voči Kjótskemu protokolu nie je ohrozený. V súčasnosti totiž produkujeme o 28 percent menej emisií ako určuje kjótsky záväzok. Z protokolu pre Slovensko vyplýva záväzok neprekročiť v období 2008 až 2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o osem percent. Na dnešnej tlačovej besede to konštatovala Gabriela Fischerová z odboru ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Ako uviedla, situácia je v súčasnosti priaznivá, no vzhľadom na neustály rast priemyslu budú potrebné neustále kontroly.
Podľa Fischerovej budú ďalšie záväzky po roku 2012 oveľa prísnejšie ako doteraz a budú sa pohybovať v rozmedzí od 15 do 30 percent. "Je to však globálny cieľ, neznamená to, že ho Slovensko bude musieť dosiahnuť. Zatiaľ je však predčasné hovoriť, koľko ktorý štát bude musieť ušetriť," konštatovala Fischerová. Ako dodala, globálne otepľovanie by nemalo ísť takým tempom, aby sa v roku 2100 teplota zvýšila o dva stupne. "Ak by stúpla o túto hodnotu, je veľká pravdepodobnosť, že nastane katastrofa, ktorá vážne ohrozí život na Zemi," vysvetlila Fischerová. Aby sa dva stupne neprekročili, koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére nesmie prekročiť viac ako 450 až 550 ppm, čo znamená 450 až 550 dielov na milión dielov vzduchu. Tie možno dosiahnuť orientáciou na obnoviteľné zdroje energie, podporou projektov zachytávania uhlíka a zmenou správania sa spotrebiteľov, ktoré môžu viesť k významným úsporám energie. Na 12. konferencii Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý sa uskutočnil v Nairobi a na ktorom sa zúčastnil aj minister životného prostredia Jaroslav Izák, sa prezentoval aj vplyv zalesňovania a zmeny využívania pôdy na emisie skleníkových plynov pre niektoré krajiny. Na konferencii sa tiež hovorilo o znepokojujúcom raste emisií z dopravy.
Ako informoval riaditeľ odboru ochrany ovzdušia MŽP SR Ľubomír Žiak, jedným z bodov bol 5-ročný program adaptácie. Program predstavuje postup prípravy prehľadu opatrení, potrebných na adaptovanie sa na zmenu klímy v rôznych zemepisných oblastiach a podľa rôznych scenárov. Krajiny, ktoré sa na konferencii zúčastnili, sa zhodli, že správu adaptačného fondu môžu vykonávať len zástupcovia tých krajín, ktoré sú stranami Kjótskeho protokolu (nie USA) a pri spravovaní má každá strana jeden rovnocenný hlas. Prostriedky z fondu by sa mali využívať na financovanie adaptačných opatrení v rozvojových krajinách.
