POPRAD 22. novembra (SITA) – Jedinečnú príležitosť sledovať zmeny ekosystémov v kalamitnom území národného parku majú už viac ako rok vedci nielen zo Slovenska, ale aj Poľska, Českej republiky, Nemecka, Talianska či krajín Škandinávie.
Pre odborníkov je prekvapením jednoročného výskumu pomalá obnova vegetačného krytu na spálenisku po minuloročnom požiari. „Očakávali sme, že bylinný kryt zjemní extrémy a pôda na tejto ploche nebude tak prehrievaná. Ale ukázalo sa, že vegetačný kryt nepôsobí tak efektne. Trávou pokrytá plocha spáleniska má stále charakter holej plochy. Je prehrievaná tak, akoby tam nič nerástlo,“ informoval vedúci Výskumnej stanice ŠL TANAP Peter Fleischer. Výskumy sú zamerané na zmenu ekosystémov po vetrovej kalamite. Dotýkajú sa zmien klimatických pomerov, toku látok, pôdnych vlastností, živočíšstva a vegetácie.
Na ostatných sledovaných plochách je zaujímavá najmä uhlíková bilancia, ktorá je na všetkých sledovaných miestach veľmi podobná. Napriek očakávaniu, na ploche, ktorá bola spracovaná tradičným spôsobom - kde sa drevo vyviezlo a začalo sa so zalesňovaním - je priaznivejšia ako inde. Vedci túto skutočnosť pripisujú intenzívnemu rastu vegetácie a fungujúcej fotosyntéze. Plocha bez kalamitného dreva viaže uhlík v oveľa väčšej miere ako plocha ponechaná na samovývoj.
Fleischer upozorňuje, že zatiaľ sú to len čiastkové výsledky jednoročných výskumov. Nemožno z nich preto vyvodiť všeobecné trendy vývoja poškodeného územia. Napriek tomu však možno už dnes konštatovať, že zmeny, ktoré nastali vo vývoji lesných ekosystémov po vetrovej kalamite sú unikátne a v mnohých disciplínach predstavujú základné poznatky pre ihličnaté lesy mierneho pásma, dodáva Fleischer.
Výskumná stanica Štátnych lesov TANAP je koordinátorom jednotlivých výskumných tímov. Výskum sa robí na štyroch výskumných plochách, z ktorých každá má výmeru 100 ha. Vedci porovnávajú zmeny v plochách, v ktorých sa kalamita spracovala, v plochách ponechaných na samovývoj, v plochách, kde zostal les stáť a v ploche, ktorú zničil minuloročný júlový požiar. Predmet výskumu si zvolil každý vedecký tím sám, ale všetky prvky sa sledujú v rovnakom čase a vždy na rovnakom mieste tak, aby boli vzájomne porovnateľné či vzájomne využiteľné.
