Bratislava 23. novembra (TASR) - Presne 15 rokov uplynie dnes večer od začiatku krvavej drámy, ktorá súvisela s útekom väzňov z väznice v Leopoldove. Tá patrila ešte v roku 1990 k najprísnejším väzenským zariadeniam vtedajšej ČSSR, pričom za jej múrmi si odpykával svoj trest aj posledný socialistický prezident Gustáv Husák.
Leopoldov zažil svoju prvú vzburu podľa historických análov 23. apríla 1689, necelé dve desaťročia po výstavbe pevnosti. Vzburu žoldnierov potlačil vojenský komisár Jakub Mochmayer a tak mohol súd vyniesť onedlho dva rozsudky smrti nad iniciátormi vzbury.
Krátko po svojom uvedení do úradu vyhlásil prezident Václav Havel rozsiahlu amnestiu, ktorá nemala v dejinách Československa obdobu. Z celkového počtu skoro 31 tisíc väzňov malo byť prepustených viac než 23 tisíc, z nich 652 bolo umiestnených v Leopoldove.
Vzbura leopoldovských väzňov sa začala 15. marca 1990, najprv vyhlásili hladovku, potom vyhnali dozorcov z objektov, postavili do vchodov barikády a žiadali okamžité prepustenie. Viac než 150 väzňov, ktorí sa k vzbure nepridali, držala väčšina ako rukojemníkov. Konečné riešenie prijali silové zložky štátu 28. marca pod velením vtedajšieho námestníka ministra vnútra Andreja Sámela. Nasadených bolo viac než 500 policajtov, útvar policajnej školy, príslušníci špeciálnych jednotiek a viac než 350 členov väzenskej stráže.
Dramatické okamžiky vo väznici sa dostali prostredníctvom televízneho vysielania na verejnosť, vrátane pokusu dvoch väzňov upáliť sa na streche budovy. Počas bitky väzňov ozbrojených kovovými tyčami a nožmi s políciou zahynul väzeň na následky výbuchu amatérsky vyrobenej výbušniny. Napriek úspešnosti zásahu bol jeho veliteľ odvolaný z funkcie.
Krajský prokurátor v Bratislave podal 24. januára 1992 podal obžalobu na 73 účastníkov vzbury. Proces sa začal 15. októbra, pričom bolo vypočutých 290 svedkov, medzi ktorými nechýbali vtedajší vysokí predstavitelia federálneho a národného rezortu vnútra Ján Langoš, Richard Sacher a Vladimír Mečiar. Rozsudok bol vyhlásený 21. apríla 1993, účastníci vzbury dostali spolu trest 345 rokov nepodmienečne od 18 mesiacov po 14 a pol roka.
K novej tragédii došlo v Leopoldove 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila na úteku. Boli to Ondrej Harvan (30) odsúdený za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za lúpežné prepadnutie odsúdený na 9 rokov, Vladimír Duda (25) odsúdený za krádeže na 8 rokov, Miloš Uriga (22) odsúdený za lúpež na 7 rokov, Bartolomej Botoš (26) odsúdený za násilnú trestnú činnosť na 10 rokov, Vladislav Fedák (21) odsúdený na 4 roky.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Väzni spútali ďalších dvoch, obliekli si ich uniformy a pomocou kľúčov sa dostali operačného strediska väznice. Tu zavraždili strážcov Igora Jošta, Milana Galbavého, Mariana Zennera a Milana Černého. Troch z nich ubodal k smrti "nekorunovaný kráľ väznice", ktorý sa často objavoval aj v televízii pri debatách o pomeroch vo väzniciach Tibor Polgári. V čase útokov nemali strážcovia pri sebe žiadnu zbraň.
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu.
Na doživotný trest odsúdil 2. februára 2003 krajský súd v Bratislave Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Vladimír Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov.
