Bratislava 24. novembra (TASR) - Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR dnes zverejnilo Vyhodnotenie odbornej diskusie k otázke ústavnosti Špeciálneho súdu a k ďalším otázkam súvisiacim s existenciou špeciálnych inštitúcií v Slovenskej republike. Väčšina z opýtaných subjektov sa vyjadrila za zrušenie Špeciálneho súdu, alebo za zmenu či rozšírenie jeho kompetencií. Za zachovanie bola jednoznačne iba sudcovská rada Špeciálneho súdu, voči jeho ústavnosti nenamietal ani Vyšší vojenský súd v Trenčíne.
Väčšina sudcovských rád krajských a okresných súdov sa zhodla na zmene postavenia Špeciálneho súdu, jeho zaradení ako okresného súdu, rozšírení kompetencií, alebo navrhli jeho zrušenie. Päť okresných sudcovských rád z Lučenca, Topoľčian, Veľkého Krtíša, Bardejova a Svidníka sa vyjadrilo za zachovanie súdu, ale so zmenou jeho kompetencií, prípadne zrovnoprávnením ohodnocovania sudcov.
Za zachovanie súdu boli aj politické strany SDKÚ-DS a KDH, jednoznačne proti sa postavila SNS. ĽS-HZDS sa vyjadrila za postupné legislatívne kroky smerujúce k zrušeniu Špeciálneho súdu, zo zachovaním špecializovanej prokuratúry. Smer-SD zatiaľ stanovisko k zrušeniu súdu nezaujal.
Materiál zverejnilo MS na svojej internetovej stránke. Podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Štefan Harabin začiatkom októbra písomne oslovil odborníkov so žiadosťou o vyjadrenie sa k otázke ústavnosti Špeciálneho súdu v SR. Išlo zvlášť o pohľad na s tým spojenú zrejmú existenciu dvoch skupín sudcov. Jednu podľa Harabina tvoria sudcovia kooperujúci s vládou, ktorí sú za zvýšenú kompenzáciu a iné výhody. V druhej skupine sú podľa neho sudcovia s vládou nekooperujúci, a preto ňou trestaní nižšími platmi a menšími výhodami. Uvádza to údajne Súhrnná správa z Medzirezortnej konferencie o súdnictve, ktorá sa uskutočnila v máji v roku 2000 v San Franciscu.
Harabin žiadal odbornú verejnosť aj o vyjadrenie sa k ďalším otázkam súvisiacim s existenciou špeciálnych inštitúcií v boji proti korupcii, organizovanej a inej závažnej kriminalite v súčasných podmienkach výkonu trestného súdnictva v SR. Jednalo sa o predsedov sudcovských rád Najvyššieho súdu SR, všetkých krajských súdov, Vyššieho vojenského súdu, Špeciálneho súdu a predsedov sudcovských rád, respektíve plén sudcov všetkých okresných súdov. Išlo ale aj o prezidenta Združenia sudcov Slovenska, predsedu Slovenskej únie nezávislého súdnictva, výkonnú riaditeľku Národnej asociácie sudkýň Slovenska, predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora SR, riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV, predsedu Slovenskej advokátskej komory, prezidentku Notárskej komory SR, prezidenta Slovenskej komory exekútorov, rektora Bratislavskej vysokej školy práva, rektora Akadémie Policajného zboru, dekanov právnických fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Trnavskej univerzity.
