BRATISLAVA 24. novembra (SITA) - Alexander Dubček zostal vo funkciách komunistického Československa po potlačení Pražskej jari preto, aby zmiernil dopad pripravovaných normalizačných opatrení. Na konferencii k nedožitým 85. narodeninám A. Dubčeka to uviedol jeho syn Pavol. "Jeho prítomnosť znamenala zmiernenie tvrdého režimu, ktorý sa pripravoval. Preto sa snažil v tých funkciách zostať určitý čas, aby ten dopad na občanov nebol taký tvrdý," povedal.
Dubček podľa jeho syna nemal inú možnosť, ako v Moskve podpísať tzv. moskovské protokoly, ktorými uznal inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. "V Moskve, kde bol otec privedený bez toho, že by vedel, čo sa pripravuje, vyhlásil pán Brežnev, že nikto sa nevráti naspäť z Moskvy, pokiaľ protokol nebude podpísaný," povedal P. Dubček. Moskve išlo najmä o to, aby Československo nepodalo v Bezpečnostnej rade OSN oficiálny protest proti invázii vojsk VZ.
P. Dubček odmieta kritiku otca za nerozhodnosť a ústupčivosť Moskve. "Pokiaľ viem, môj otec bol internovaný prvý, takže nemohol rozhodnúť ani o tom, či sa pozdvihnú zbrane." On osobne si ozbrojený odpor ani nevie predstaviť. "Poznáme mocnosti, akou vládnu neuveriteľnou silou. Sféra vplyvu bola rozdelená a ani západné mocnosti nemali tendenciu sa do toho miešať," uviedol. "Veľa terajších kritikov malo možnosť sa ozvať v období tých ťažkých rokov, ale samozrejme si chránili svoju kožu," dodáva. Väčšina vtedajších politikov mala podľa neho strach postaviť sa na odpor tvrdému vedeniu Leonida Iľjiča Brežneva.
A. Dubček sa narodil 27. novembra 1921, zomrel po automobilovej nehode 7. novembra 1992. Do KSS vstúpil v roku 1939, keď bola v ilegalite. Bol v povstaní, po vojne pôsobil v rôznych funkciách v Československu. V Moskve vyštudoval politické vedy. Od roku 1963 bol 1. tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). Po konflikte s prezidentom Antonínom Novotným ho v januári 1968 zvolili za 1. tajomníka ÚV KSČ. Po istej liberalizácii režimu pod mottom "socializmus s ľudskou tvárou" obsadili Československo v auguste 1968 vojská Varšavskej zmluvy. V apríli 1969 Dubčeka odvolali z funkcie, do októbra bol predsedom Federálneho zhromaždenia. V tejto funkcii podpísal tzv. pendrekový zákon. Režim ním ospravedlnil ozbrojený zásah proti demonštrantom k 1. výročiu invázie, pri ktorom boli aj mŕtvi. Potom odišiel ako veľvyslanec do Turecka. Z postu sa predčasne vrátil, z KSČ ho vylúčili. Od roku 1970 bol zamestnancom Štátnych lesov. V roku 1989 sa vrátil do politiky, bol opäť predsedom FZ a od roku 1992 predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. V tom istom roku mal autonehodu, na následky ktorej zomrel.
