Bratislava 26. novembra (ČTK) - V priebehu desiatich až pätnástich rokov sa vraj najčastejším ochorením nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch EÚ stane depresia a ďalšie duševné choroby. Zvyšujúce sa pracovné nároky a stres prispejú k tomu, že psychickými ochoreniami bude trpieť viac ľudí než srdcovo-cievnymi, tvrdí odborník so Slovenskej akadémie vied Fedor Jagla.
"Európski odborníci predpovedajú, že do roku 2020 budú pribúdať ľudia, ktorí trpia záchvatmi panického strachu, schizofréniou a inými duševnými problémami," povedal ČTK Jagla. Hoci je podľa neho táto hrozba známa už dlhšie, na Slovensku sa zatiaľ neurobili účinné protiopatrenia, napríklad v zlepšení pracovného prostredia.
Ľudí trápi najmä osamelosť, úzkosť a pracovnú vypätie, dodala psychologička Miroslava Muráriková. Trávia takmer celý deň v práci, majú problémy v rodinách a nenachádzajú v tom zmysel. Ťažkosti majú podľa nej napríklad tridsiatnici bez partnera. Na jednej strane sa vraj nechcú vzdať výhod, ktoré im ponúka samota, na strane druhej už cítia, že ich to nenapĺňa tak, ako v nižšom veku. "Stoja pred prázdnom a majú pocit, že nikto ich nepotrebuje," dodala psychologička.
Súčasné problémy by sa však podľa inej psychologičky Lucie Čierňavovej nemali zveličovať. "Nie je to až také zlé, ako sa niekedy hovorí. Stresy, depresie a nešťastia boli aj v minulosti, len sa im venovala menšia pozornosť," myslí si Čierňavová. Súhlasí však s tým, že psychické problémy môžu niekedy, aspoň nakrátko, doľahnúť na každého.
Depresiami, úzkosťami a aj vážnejšími chorobami ako schizofrénia trpí podľa slovenských psychiatrov každý piaty Slovák. Lekári - špecialisti ani ambulancie však vraj výrazne nepribúdajú, povedal Pavel Černák zo Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Môže to podľa neho viesť k tomu, že pacienti nenájdu pomoc včas a keď choroba prepukne vo väčšej sile, znepríjemní život nielen pacientom, ale aj okoliu.
K zastaveniu nepriaznivého trendu by mal podľa Jaglu prispieť projekt EÚ, ktorý určí, aké podmienky by mali mať zamestnanci na pracoviskách. "Súčasný človek trávi v práci podstatnú časť svojho života a je pravdepodobné, že nepriaznivý demografický vývoj znovu posunie hranicu dôchodkového veku," povedal Jagla. Pracovať vo vyššom veku však nebude možné, ak ľudia budú chorí, dodal.
Miroslav Grman
