BRATISLAVA 27. novembra (SITA) - Vo štvrtok 30. novembra uplynie šesťdesiat rokov od času, keď novozaložený súbor Novej scény v Bratislave uviedol svoju prvú premiéru - Shakespearovu hru Skrotenie zlej ženy v réžii Drahoša Želenského.
Založeniu druhého divadla v Bratislave predchádzala rozsiahla výmena názorov v tlači, v ktorej sa vychádzalo z toho, že popri SND ako reprezentačnej národnej ustanovizni je potrebné aj divadlo pre široké vrstvy, ktoré by umožnilo rozšíriť žánrovú i štýlovú pestrosť a rozvinúť rôznorodé formy divadelného prejavu. Okrem toho SND neposkytovalo dostatok priestoru pre optimálne využitie hereckého súboru činohry a po roku 1945 došlo i k zrušeniu operety. Tieto skutočnosti podnietili skupinu členov činohry a bývalej operety SND, aby prešli do novoutvoreného divadla ako základné herecké jadro.
Medzi najaktívnejších iniciátorov vzniku nového divadla patril významný herec činohry SND Martin Gregor. Z kolektívu, rozšíreného o hercov z iných divadiel a z ochotníckych radov boli utvorené dva súbory: tridsaťčlenný činoherný súbor, vedený umeleckým šéfom Drahošom Želenským, a sedemnásťčlenný súbor hudobnej komédie, vedený Františkom Krištofom Veselým.
Hoci boli obidva súbory umelecky autonómne, Nová scéna patrila do roku 1951 do zväzku SND. Mala s ním jednotné administratívne vedenie, jednotnú hospodársku správu a závodnú radu. Od vzniku divadla až do roku 1951 nové divadlo pôsobilo pod názvom Nová scéna Národného divadla (NS ND). Priestory pre nové divadlo vznikli adaptáciou bývalého kina Alfa v budove Živnodomu na Kollárovom námestí. Nová scéna začala činnosť posledný novembrový deň roku 1946.
Vznik a pôsobenie NS pozitívne zasiahlo do rozvoja slovenského divadelníctva. Repertoárová skladba činohry a obohatenie žánrovej palety o hudobnú komédiu prispeli k diferenciácii bratislavského divadelníctva a NS ND si získavala čoraz širší okruh publika. Činoherný súbor Novej scény ND sa profiloval dialógom medzi skúseným, ale tradične orientovaným režisérom Drahošom Želenským a moderne orientovaným režisérom, známym maliarom Františkom Kudláčom. O pozoruhodné umelecké výsledky sa zaslúžili aj mladší režiséri Ľubomír Smrčok a začínajúca ambiciózna Magda Husáková-Lokvencová. Profil súboru významne formovala dramaturgia Petra Karvaša, vychádzajúca jednak z náročných textov klasickej i modernej európskej, ale aj domácej súčasnej dramatiky, pričom odvážne poskytovala priestor aj viacerým začínajúcim slovenským dramatikom. Zaujímavosťou je, že toto divadlo vydávalo obsahovo bohaté bulletiny, ktoré spolu s bulletinmi SND suplovali v tom čase neexistujúci divadelný časopis.
Herecké jadro tvorili bývalí členovia SND: Martin Gregor, Mária Bancíková, František Dibarbora, Ladislav Chudík, Milada Želenská, Marta Černická, Oľga Vronská, Juraj Paška, Vladimír Durdík, Ondrej Jariabek, Alojz Kramár, František Lehotský, Božena Slabejová, Mária Hájková..., z ochotníckych radov angažovali Oľgu Adamčíkovú a Samuela Adamčíka, z iných divadiel Hanu Kováčikovú, Ctibora Filčíka.
