Praha 28. novembra (TASR) Protestnú hladovku drží pred veľvyslanectvom SR v Prahe Milan Andrášik, jeden z údajných siedmich aktérov zložitého a stále súdne neukončeného prípadu únosu, znásilnenia a vraždy študentky Ľudmily Cervanovej spred 30 rokov.
Andrášik, ktorý strávil za mrežami do roku 1990 deväť rokov, chce svojim protestom pred pojednávaním Najvyššieho súdu SR v odvolacom konaní upozorniť na justičný omyl a "prenasledovanie nevinných pod zámienkou vyšetrovania". Protestná akcia v Prahe bola riadne ohlásená a je povolená. Protest nijako nenarušil činnosť zastupiteľského úradu.
"Treba to nazývať pravými slovami: Že celá táto kauza, ktorá sa nesprávne označuje ako Cervanová, nie je trestné stíhanie, ale prenasledovanie nevinných občanov pod zámienkou vyšetrovania akejsi neidentifikovanej mŕtvoly.
"To je vlastne cieľom (protestu) aby sme si nemýlili pojmy: Trestne stíhaní sú zločinci, kým prenasledovaní sú nevinní občania. Na to je treba upozorniť verejnosť, že ten systém je v kríze, ak dochádza k takýmto veciam," vysvetlil Milan Andrášik v rozhovore pre TASR.
Prípad Cervanová nie je českej verejnosti až taký neznámy. Záhadné zmiznutie a vražda českej študentky v Bratislave sa stali aj námetom pre český celovečerný film Bolero, ktorého tvorcovia najprv tvrdili, že je inšpirovaný skutočnou udalosťou.
Osoby odsúdené v kauze Cervanová proti filmu protestovali, ale návrh piatich z nich, aby sa im scenáristka Markéta Zinnerová ospravedlnila v médiách a zaplatila miliónové odškodné, Mestský súd v Prahe v júni 2005 zamietol.
Podľa Andrášika sú v spise početné nedostatky. Osobne údajne nikdy neprevzal obžalobu, v spise mnoho vecí a dôkazov chýba, a isté nie je ani to, či telo, ktoré sa v júli 1976 našlo, patrilo nezvestnej študentke.
"Našla sa nejaká mŕtvola, ktorá mala 40 rokov Cervanová mala 20 rokov, táto mŕtvola nebola nikdy nikým opoznaná, pritom bola spálená, ani nevieme kým, a vytvorila sa akási fáma, že bola opoznaná podľa prsteňov a retiazky.
"Tieto prstene a retiazka sa stratili. Takže o čom vlastne hovoríme? Hovoríme o fikcii, ktorá sa tu vytvára 27 rokov, vytvárala sa tu pod vedením komunistickej strany, pod priamym vedením (prezidenta) Gustáva Husáka, komunistického diktátora. Takže je to fikcia," spresnil Andrášik pre TASR.
O vražde sa v minulosti objavilo mnoho hypotéz a fám. Medzi tie najodvážnejšie patrila teória o súvislosti vraždy študentky s jej otcom, vojakom z povolania. Ten v minulosti pôsobil ako letecký dôstojník československej armády v Iráne, ale údajne pracoval aj ako agent vojenskej rozviedky. Vražda vraj mohla byť akousi pomstou zo strany arabských študentov. Táto "stopa" však údajne "vychladla" ešte na začiatku vyšetrovania.
Šesť osôb zo sedemčlennej skupiny Krajský súd v Bratislave v obnovenom procese odsúdil 20. januára 2004. Po 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine dostal Miloš K. (1954) a Milan A. (1951), o dva roky menej František Č. (1950). Desaťročný trest prisúdili Stanislavovi D. (1954). Šesť rokov dostal Pavol B. (1954) a tri Juraj L. (1953). Všetci obžalovaní sa po vynesení rozsudku odvolali na Najvyšší súd SR.
