Šestica Nitranov namieta rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý ich uznal vinnými z vraždy Cervanovej.
Záverečné slová pred súdom predniesli dopoludnia dvaja obhajcovia a ich reči trvali viac ako dve hodiny. Spochybnili procesné úkony počas celého konania a aj viaceré dôkazy. Celé vyšetrovanie bolo podľa nich vedené nezákonne, voči vtedajším obžalovaným bol pri vypočúvaní používaný psychický nátlak a boli im podsúvané výpovede.
Na pojednávanie prišli iba dvaja obžalovaní, zvyšok sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti. Pojednávanie na Najvyššom súde sa stretlo s veľkým záujmom médií a verejnosti. Jedna z prítomných dokonca prednesu obhajcov zatlieskala.
Tvrdenia obžaloby niekoľko hodín v emotívnom prejave vyvracal jeden z advokátov Alan Böhm. Ten je synom bývalého generálneho prokurátora Tibora Böhma, ktorý na jar roku 1990 podal sťažnosť pre porušenie zákona, na základe ktorej neskôr federálny najvyšší súd pôvodný rozsudok zrušil.
Celý proces bol podľa Böhma vykonštruovaný vtedajším komunistickým režimom. Zopakoval, že obžalovaných komunistickí vyšetrovatelia údajne nútili k priznaniam i pod hrozbou trestu smrti, lebo chceli za každú cenu uzavrieť dlho sa vlečúce vyšetrovanie. Súdy navyše podľa neho nebrali do úvahy mnohé dôkazy svedčiace o zmanipulovaní prípadu, ktoré sa nachádzajú v archíve ministerstva vnútra v Levoči.
Böhm dnes opäť naznačil, že údajnými vrahmi Cervanovej boli možno arabskí študenti a nie nitrianski mladíci. "Vinníka však už nikto nikdy nenájde," uzavrel Böhm.
Krajský súd v Bratislave odsúdil šesticu 20. januára 2004 za vraždu medičky ešte z roku 1976. Po 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine (NVS) dostali Miloš K. (1954) a Milan A. (1951), o dva roky menej František Č. (1950). Desaťročný trest prisúdili Stanislavovi D. (1954). Šesť rokov dostal Pavol B. (1954) a tri Juraj L. (1953). Počas procesu bolo vypočutých približne 70 svedkov a prečítaných takmer sto svedeckých výpovedí.
Milan A. a Miloš K. podľa vyšetrovania 9. júla 1976 podvečer v bratislavskej Mlynskej doline pred internátom násilne vtiahli Ľudmilu Cervanovú do auta a odviezli do domu na Varínskej ulici, kde ju násilím držali. Všetci odsúdení ju nútili piť alkohol a znásilnili ju. Následne ju mal Miloš K., Milan A. a Roman B. v Kráľovej pri Senci hodiť do k termálneho jazierka. Nato mŕtvolu previezli k potoku Čierna Voda, kde sa 14. júla 1976 našlo jej telo.
Obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov, spolu na 110 rokov väzenia. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Na súde potom prípad roky stál. Následne samotní Nitrania iniciovali aktívne pokračovanie v prípade. Proces s údajnými vrahmi Cervanovej je najdlhšou kauzou v histórií slovenskej justície.
Aktualizované 14:00
Autor: zh
Beata
Balogová
