RIGA 29. novembra (SITA) - Slovensko dostalo na summite NATO v Rige čas do marca budúceho roka, aby sa rozhodlo, ako zareaguje na požiadavku aliancie na vyslanie vojakov do oblastí Kandaháru na nepokojnom juhu Afganistanu. Na spoločnej tlačovej konferencii s ministrami zahraničných vecí a obrany po skončení summitu to potvrdil prezident SR Ivan Gašparovič. Fakt, že Slovensko zatiaľ k tejto požiadavke nezaujalo definitívne stanovisko, nevnímajú partneri z NATO podľa našich predstaviteľov nijako negatívne.
Slovensko je v aliancii, plní si povinnosti a takto to vníma aj aliancia, povedal Gašparovič. On sám je toho názoru, že požiadavke na vyslanie vojakov na juh Afganistanu by sme mali vyhovieť, pretože "sú záväzky, ktoré je potrebné plniť".
Gašparovič vo svojom vystúpení na summite nastolil otázku, či by sa aliancia do budúcnosti nemala zamyslieť nad reformou rozhodovacieho procesu. Ako povedal na otázku agentúry SITA, keďže je NATO vojenskou organizáciou, stojí za zváženie, či by sa rozhodovanie o prispievaní do jej operácií malo aj v budúcnosti ponechať výhradne na samotných členských krajinách.
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer na tlačovej konferencii po skončení summitu vyhlásil, že všetkých 26 členských krajín NATO, ktoré sa zúčastňujú na operácii ISAF v Afganistane, je pripravených "v prípade nebezpečenstva" zasiahnuť kdekoľvek na území krajiny na obranu spojencov. Na otázku, čo to znamená "v prípade nebezpečenstva", odpovedal, že o tých otázkach "rozhoduje jeden jediný človek - veliteľ misie ISAF".
Slovenskí politici zatiaľ jasne nepovedali, ako sa naša krajina v takomto prípade zachová. "V prípade, že by takáto situácia nastala, Slovensko o nej bude hovoriť. Musíme ju však posudzovať vždy vo väzbe na mandát, ktorý máme od Národnej rady SR, a takisto aj (vo väzbe) na záväzky, ktoré máme smerom k NATO," vyhlásil slovenský minister obrany František Kašický. Na to, aby mohlo Slovensko zaujať definitívne stanovisko k požiadavke presunúť vojakov na juh Afganistanu, podľa Kašického "treba ešte doriešiť pripravenosť a vybavenosť tejto jednotky, ako aj adekvátne opatrenia na zaistenie bezpečnosti slovenského kontingentu". Podľa prezidenta Gašparoviča v stredu na summite "nepadla jednoznačná otázka, že niekam musíme ísť". Podľa neho tu ide skôr o otázku "politicko-morálnej", a nie zmluvnej povinnosti.
Gašparovič po summite vyhlásil, že nie je dobré, ak niekto pristúpi k určitým rozhodnutiam a potom "hľadá úniky" a rozmýšľa ako ich neplniť. Aj v osobnom rozhovore so šéfom NATO slovenský prezident nastolil otázku, či by sa aliancia - keďže je vojenskou organizáciou - nemala "niekedy správať aj vojensky". "Či chceme, či nie, NATO je vojenská organizácia, aj keď je budovaná na demokratických princípoch," povedal prezident. Preto sa treba zamyslieť nad tým, "kde je hranica toho spoločensko-demokratického názoru na vojenskú akciu, ktorá niekedy s demokraciou nie je celkom kompatibilná," odpovedal Gašparovič na otázku agentúru SITA. V prípadoch, keď je "jednoznačne takéto rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov Európy alebo sveta, by bolo potrebné možno aj takéto rigorózne opatrenie," povedal prezident.
nr;tt;ja
