BRATISLAVA 30. novembra (SITA) - Priestory Slovenskej národnej galérie v Bratislave budú oddnes pripomínať divadelnú scénu. Koná sa tam totiž monografická výstava jedného z najvýznamnejších slovenských scénografov Aleša Votavu. Vernisáž sa koná už dnes o 17:00 a výstava potrvá do 25. februára.
Ako na dnešnej tlačovej besede povedala kurátorka výstavy Dagmar Poláčková, snažila sa, aby mal návštevník pocit, že prechádza z miestnosti do miestnosti cez opony. Prvou časťou výstavy je vstupná miestnosť, kde sú po stenách citáty Aleša Votavu. Ide nielen o výroky, ktoré publikoval, ale aj o myšlienky z jeho osobného denníka. V druhej miestnosti je možné vidieť výber z jeho tvorby, najmä z 90-tych rokov, teda jeho posledného tvorivého obdobia. Ide o fotografie predstavení, pre ktoré vyrábal scénu. Tretia miestnosť sa volá Búrka. Venuje sa inscenácií tejto Shakespearovej hry, vystavujú sa poznámky dramaturga, skice, aj výsledná maketa. Štvrtá miestnosť je mierne zmenšená kópia scény inscenácie Les z divadla Astorka. Farba tejto scény je typická pre Votavu, ide o žiarivú modrú. V piatej miestnosti sa premietajú projekcie Votavových denníkov, citátov, kresieb, ale aj pracovných vecí a výberu inscenácií. Šiesta miestnosť sa venuje šperkárskej tvorbe a vo vnútornej časti galérie je možné vidieť aj autorove detské kresby a skice. V átriu visí klavír, ktorý pripomína predstavenie Višňový sad.
Aleš sa výtvarne prejavoval už odmalička. Na tlačovej besede to povedala jeho matka Blanka Votavová. "Staval hrady z lega a "hejblátka" z povrázkov. Vyrábal kulisy pre bábkové divadlo, ktoré mal doma. Čokoľvek robil, robil celou osobnosťou," dodala.
Vo vývine slovenskej divadelnej scénografie patril Aleš Votava (1962-2001) v 90-tych rokoch 20. storočia k dominantným osobnostiam. Jeho realizácie znamenali v scénografií obrat a priblížili ju k aktuálnym svetovým trendom. Svojou tvorbou patrí k tej svetovej línií, ktorá spojila výtvarný postminimalizmus, abstrakciu s prítomnosťou reálneho prvku - detailu. Často išlo o detail s vtipnou pointou, napríklad otvárajúca sa kvetinka v pozadí v Brechtovej hre Pan Puntila a jeho služebník Matti či červené hračkárske autíčko, ktoré jazdí po scéne.
