Bratislava 1. decembra (ČTK) - Koaličná ĽS-HZDS aj po desiatich rokoch obhajuje hlasovanie o svojom exposlancovi Františkovi Gauliederovi, ktorému parlament v roku 1996 odobral mandát, keď vystúpil z poslaneckého klubu HZDS. Hlasovanie Národnej rady vtedy doma i v zahraničí vzbudilo pochybnosti o demokratickom smerovaní mladého štátu a o spôsobe vládnutia predsedu HZDS a vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.
Parlament 4. decembra 1996 rozhodoval na základe listu, v ktorom Gaulieder oznámil, že sa vzdáva svojho mandátu. Ten ho však označil za podvrh a poslal vtedajšiemu predsedovi parlamentu Ivanovi Gašparovičovi ďalšie listy, v ktorých výslovne uviedol, že sa mandátu vzdať nechce.
Gaulieder dnes už o kauze hovoriť nechce. "Je mi ľúto, ale k uvedenej téme sa už nechcem vyjadrovať," uviedol pre ČTK.
Špekuluje sa, že podobný list, v akom sa Gaulieder vzdal svojho mandátu, museli ako bianko šek podpísať pred voľbami všetci poslanci vtedajšieho HZDS. "Ak niekto dobrovoľne podpíše reverz, aby sa dostal na kandidátku, tak potom musí rešpektovať to, čo podpísal," povedal ČTK bývalý poslanec HZDS Ján Cuper, ktorý vraj ale žiadny podobný dokument nepodpisoval. Dodal, že ak by sa o Gauliederovi rozhodovalo dnes, hlasoval by rovnako ako pred desiatimi rokmi.
Hlasovanie 77 poslancov vtedajšej koalície HZDS, SNS a ZRS obhajovala súčasná poslankyňa Mečiarovho hnutia a právnička Katarína Tóthová. "Pán Gaulieder sa vzdal, vlastnoručne to bolo podpísané. Podľa platného práva parlament hlasoval o vzatí tejto skutočnosti na vedomie, čo malo za následok stratu mandátu," povedala Tóthová ČTK.
Opak si však myslí súčasná opozícia. "Bol to akt, ktorým bola porušená ústava. (...) Ústavný súd jasne rozhodol, že akékoľvek formy reverzov sú neústavné," povedal ČTK bývalý minister spravodlivosti a poslanec opozičného KDH Daniel Lipšic. Ústavný súd v roku 1997 rozhodol o tom, že vylúčením Gauliedera z parlamentu boli porušené jeho ústavné práva.
Podobný názor má aj právnik Radoslav Procházka. "Nešlo iba o porušenie ústavných práv poslanca a základných atribútov slobodného výkonu poslaneckého mandátu, ale aj o vedomé a úmyselné ignorovanie následného rozhodnutia Ústavného súdu," uviedol pre ČTK Procházka.
Podľa Tóthovej kandidáti na poslancov ĽS-HZDS aj pred tohtoročnými voľbami podpísali, že ak opustia poslanecký klub, vzdajú sa svojho mandátu. "Je to morálny záväzok, ktorý, myslím, prevažná časť obyvateľstva vníma veľmi pozitívne," povedala Tóthová. Dodala, že podobne postupujú aj iné strany.
Morálny záväzok vraj podpisovali aj poslanci najsilnejšej vládnej strany Smer-SD. "Podľa môjho názoru je to úplne štandardné a je to vo všetkých európskych krajinách, nikde nie je zákaz takýchto postupov," povedal ČTK podpredseda parlamentu a člen Smeru Miroslav Číž.
Podľa generálneho manažéra Smeru-SD Jána Richtera sa však záväzok týkal iba predvolebného obdobia. Ak by kandidáti porušili pravidlá napríklad vo vedení kampane, podľa Richtera by ich strana mohla stiahnuť z kandidátky. Po tom, ako boli zvolení za poslancov, im však ich mandát už nemôže nikto zobrať, dodal.
Predseda Smeru a súčasný premiér Robert Fico ešte v minulom volebnom období uvažoval o presadení takzvaného imperatívneho mandátu, ktorý by poslanec stratil vystúpením z poslaneckého klubu strany, na ktorej kandidátke sa dostal do parlamentu. Neskôr však od tejto snahy Fico upustil.
Pavol Kubík boa prl
