BRATISLAVA 5. decembra (SITA) - Výchova a vzdelávanie Rómov je podľa podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča prioritnou úlohou v riešení vysokej nezamestnanosti tejto skupiny slovenskej populácie. Čaplovič to uviedol na dnešnej konferencii s názvom Inovatívne prístupy k zamestnávaniu Rómov v Slovenskej republike. Podujatie je súčasťou projektov Feder dživipen (lepší život), ktoré z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Iniciatívy Spoločenstva EQUAL realizuje Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP), Občianskym združením na podporu a rozvoj regiónov a Občianskym združením Euroškolitelia. Konferencie s rómskou problematikou sa uskutočňujú pod záštitou D.Čaploviča v spolupráci so splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Klárou Orgovánovou a Nadáciou Milana Šimečku.
Odborné vzdelávanie Rómov na Slovensku má podľa Čaploviča veľa nedostatkov. Riešením by mali byť vzdelávacie centrá a doškoľovacie strediská pre rómske ženy, ktoré sa v príliš mladom veku stali matkami a väčšinou natrvalo vypadávajú zo vzdelávacieho procesu a sú bez šancí na trhu práce. Stavanie bytov je jedným zo spôsobov riešenia rómskej otázky, uviedol Čaplovič a upozornil, že to však nič podstatné nerieši, ak Rómovia nie sú pre veľmi nízky alebo žiadny príjem schopní byty platiť, udržiavať a napokon v nich zostať. Dôležitú úlohu vo vytváraní vzdelávacích centier Čaplovič pripisuje mimovládnym organizáciám, miestnym samosprávam a cirkvi. Je pripravený presadiť vo vláde konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty a otvoriť antidiskriminačný zákon. Do riešenia nezamestnanosti Rómov sa chcú zapojiť aj talianski podnikatelia vytváraním pracovných príležitostí, uviedol Čaplovič, ktorému tento záujem tlmočilo talianske veľvyslanectvo. Prírastok Rómov je päťkrát vyšší ako u nerómskeho obyvateľstva. Dnešné rómske deti budú neskôr tvoriť významnú časť slovenského pracovného trhu.
Z výskumu životných podmienok slovenských Rómov, ktorý v roku 2005 uskutočnilo Regionálne centrum UNDP v Bratislave, vyplynulo, že pravidelné zamestnanie má každý desiaty muž a každá dvadsiata žena. Približne tretina nezamestnaných Rómov sa zapojila do aktivačných programov, približne 50% z nich programy motivovali pri hľadaní zamestnania a len 35% ich považuje za užitočné. Nezamestnanosť Rómov možno riešiť napríklad sociálnym podnikaním, vytváraním obecných a chránených firiem alebo aktivačných podnikov. Na Slovensku sú štyri obecné firmy, ktoré sa osvedčili pri budovaní bytov pre Rómov. Obecné firmy nepôsobia na princípe konkurencie, ale vzájomnej spolupráce. Najlepšie sa osvedčili firmy s ručením obmedzeným so 100% majetkovou účasťou obce, uviedol Martin Molčan z organizácie Človek v tiesni. Výhody aktivačných programov pripomenul Jozef Chomanič z Občianskeho združenia na podporu a rozvoj regiónov, ktoré pomohlo rozbehnúť aktivačný podnik ProIntegra v Prešove. Začali s 28 Rómami, sedem z nich sa uplatnilo na trhu práce, piati absolvujú kurz pre začínajúcich podnikateľov, ostatní pracujú v remeselno-umeleckej dielni ProIntegry alebo vykonávajú pomocné stavebné práce. Chomanič odporúča, aby sa vo vytváraní aktivačných podnikov pokračovalo, treba však v spolupráci s úradmi práce lepšie špecifikovať cieľové skupiny Rómov pre určité profesie a pripraviť ich na ne. Ak chce štát podporovať sociálne podnikanie, musí si na tento účel vytvoriť jednotnú stratégiu, pripomenul pre agenúru SITA Ladislav Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Štát by mal podporovať chránené firmy pre postihnutých, inšpirovať sa týmto modelom pre potreby Rómov a poskytovať im podporu pravidelnými dotáciami.
Úlohu lokálnych samospráv v riešení problémov marginalizovaných skupín prišiel na konferenciu podporiť Robert Morrall z Veľkej Británie, zastupujúci lokálnu komunitu severne od Londýna. V rámci projektu Cement pomáhajú dlhodobo nezamestnaným pri návrate na trh práce. Cement je nezávislé zoskupenie, ktoré má poradný orgán zložený z psychológov, zástupcov stavebného priemyslu, sociálnych pracovníkov a manažérov. Ich cieľovou skupinou sú liečení narkomani, väzni a ľudia dlhodobo týraní. Ako Morrall uviedol pre agentúru SITA, pri práci dbajú o to, aby ich klienti dokázali analyzovať svoje očakávania a možnosti a dali im reálny rámec. Lokálna samospráva spolupracuje s miestnymi organizáciami, pričom núti klientov, aby sa naučili komunikovať s okolím, s ktorým budú pracovať. Podstatné je, aby členovia projektu dokázali samosprávne orgány presvedčiť o tom, že programy pre marginalizované skupiny sú dôležité a potrebujú pravidelné dotácie, uviedol Robert Morrall.
