(druhá časť prejavu prezidenta Gašparoviča v Národnej rade SR) Vážený parlament, vážená vláda, dámy a páni, od svojho nástupu do funkcie som navštívil mnoho miest a obcí; často sa stretávam s občanmi, poslancami, starostami, županmi. Aj na základe poznatkov z týchto stretnutí konštatujem, že žiaden región nie je schopný pokryť svoje potreby samostatne, všetci potrebujú spoluprácu a solidaritu. Potrebujeme súťaživosť, nie konfrontáciu medzi regiónmi! Spoločne predpokladáme, že adresná politika a práca so štrukturálnymi fondmi urýchlia rozvoj regiónov. Chce to však odbornejšie, zodpovednejšie a širšie zapojenie do prípravy a rozhodovania o projektoch na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Keďže systém fondov a ich čerpania nemáme stále dosť zažitý, vyskytujú sa v ňom aj niekedy zbytočné problémy. A nielen tieto, všetky problémy regiónov sa najefektívnejšie riešia v súčinnosti s nimi. Treba posilňovať autoritu štátu i autoritu regionálnych samospráv. (Sám uvažujem o pravidelnom stretávaní sa so županmi. Aj o častejších diskusiách s občanmi.) Nepochybujem o tom, že si v poslednom období získali aj vašu pozornosť, vážené dámy a páni, povodne, ktoré ohrozujú svet, Európu. Máme s nimi svoje skúsenosti. Tie z posledných rokov odhalili, že povodňami postihnutí občania sú akoby v klepci, z ktorého im štát doposiaľ nepomáhal tak, ako to proklamoval. Riešenie musíme hľadať predovšetkým v preventívnych opatreniach. Bez súčinnosti ich však nenájdeme. Aj riešenie tohto problému ukáže, ako funguje spolupráca štátnej správy s Európskou úniou, so špecializovanými odbornými pracoviskami, so samosprávami, s mimovládnymi organizáciami, ale aj (v tomto prípade) s poisťovacími spoločnosťami. Prírodné a ekologické katastrofy, a popri nich najmä rastúce množstvá odpadu, stávajú sa hrozbou našej civilizácie. Znehodnocujú aj našu krajinu. Pritom je zarážajúce, že sme napríklad kvôli krátkodobému finančnému zisku ochotní dovážať k nám cudzí odpad, hoci si nevieme poradiť ani s vlastným. Doceňujme ekologické problémy? Ich riešenie nepozná odklad, len dopad. V súvislosti s vodou by som rád upozornil na blížiacu sa celosvetovú výstavu v španielskej Zaragoze, ktorá bude upriamená práve na vodu. Dôvod? Pitná voda sa stáva strategickou surovinou. Aj pre nás. No je to aj ďalšia príležitosť otvárať Slovensko svetu. Lebo s vodou v našom prostredí súvisí aj kúpeľníctvo, jaskyniarstvo, rybolov, vodná turistika, minerálne vody, atď. Voda je skutočne život. Pre mňa je v tejto súvislosti alarmujúcou informácia, že vodu z viacerých horských studničiek v Tatrách nemožno piť, lebo je zdraviu škodlivá. Na prvý pohľad drobnosť, ale imperatívneho významu. Život a zdravie sú najvyššou hodnotou jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Preto mu pripisuje taký význam naša ústava i ťažko skúšaná mravnosť. Rovnako ako vymožiteľnosť práva, či bezpečnosť a istoty občana na ulici. Prvé kroky, ktoré v tejto súvislosti urobila nová vláda, sú len vykročením k očakávaným istotám. Občania dúfajú, že ich zdravie nezostane tovarom, právo nedoriešeným spisom, pohyb na ulici obavou. Vážené panie, vážení páni, rôzne odborné skupiny hovoria o Slovensku ako o najotvorenejšej ekonomike. Napriek tomu podľa údajov Štatistického úradu stále dovážame za viac peňazí, než vyvážame. Aj keď prognózy hovoria o postupnom obrátení tohto pomeru, vďaka automobilovému priemyslu, nie som si istý, či kalkujú s novými komoditami, ktoré budeme musieť dovážať. Takou je napríklad energia. Za mimoriadne otvorené otázky, ktorých riešenie dnes spoločnosť očakáva, je energetická a potravinová bezpečnosť a sebestačnosť. Riešenie energetickej sebestačnosti cestou dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce považujem za prijateľné, dokonca za potrebné. Najmä ak máme za sebou takmer kompletné stavebné práce. Upozorňujem však, že riešenie energetickej bezpečnosti, to je aj riešenie jadrového odpadu, jeho uskladnenia. Aj tu musí mať ekológia zelenú. V prvom rade však potrebujeme jasnú a dôsledne prepracovanú energetickú stratégiou, ktorá zohľadní všetky naše možnosti, ale aj úskalia. K hľadaniu úsporných opatrení v energetike by sme mali prizvať odborníkov z teórie a praxe. Myslím si, že v tejto súvislosti by sme mali ráznejšie presadzovať zatepľovanie a rekonštrukciu bytov. Vykurujeme ulice. Občania tak prichádzajú o značné finančné prostriedky, ktoré by mohli použiť naozaj účelne. Napríklad na vzdelávanie, racionálne stravovanie, zdravotnú starostlivosť, kultúru, či na dovolenky. Projekt zatepľovania bytov, najmä v súvislosti s modelovaním energetickej bezpečnosti, musíme vrátiť na stôl Európskej komisie. Jej opätovné odmietnutie by som považoval za dôležitý signál pre Slovensko. Veď nielen tvorba nových energetických zdrojov, ale aj efektívne znižovanie energetickej náročnosti je cestou k energetickej bezpečnosti Európskej únie, teda aj nás. Spoločnosť dnes diskutuje o tom, že energie kupujeme podstatne lacnejšie ako ich predávame spotrebiteľom. Oceňujem účasť našich masmédií na tejto diskusii. Očakávam, že distribútori korektne a zrozumiteľne vysvetlia občanom, ako je to s našimi cenami energií. A nejde len o ceny plynu, ale aj elektrickej energie, pohonných hmôt, tepla, vody, atď. Pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť, aj tu je dôležitým predpokladom jej zabezpečenia vysoký stupeň súčinnosti. Samozrejme, s Európskou úniou. Ale aj so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a so Zväzom poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Spolupráca je dnes rozhodujúcou požiadavkou na našu pôdohospodársku a potravinovú politiku. Ak nenájdeme dostatok ústretovosti, budúci nepriaznivý vývoj ohrozí samotnú podstatu nášho podnikania na pôde. Agrárny sektor predstavuje pre nás ťažiskovú vidiecku ekonomickú aktivitu. V mnohých regiónoch a obciach aj dôležitý zdroj zamestnanosti. Jeho nepriaznivý vývoj by preto viedol k zhoršeniu životnej úrovne vidieka. Diskusiu k uvedeným oblastiam a ich problémom prijímam ako podnetnú, upozorňujúcu na naše zásadné potreby a možnosti. Rozhodnutie naprávať nedôslednosti na úsekoch potravinovej a energetickej sebestačnosti a bezpečnosti považujem za úplne logické a opodstatnené. Chcem povedať, že podporujem tiež tézu, že štát môže byť rovnako dobrým správcom svojho majetku ako súkromný sektor. Úspech však závisí od odbornosti a morálno-vôľových vlastností ľudí, ktorým sa spravovanie zveruje. Dôležitý je teda nielen ich výber, ale aj priestor na akčnosť a dôraz na osobnú zodpovednosť. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzdelávanie a kultúra musia dostať priestor, ktorý potrebujeme na ďalšiu humanizáciu a mravné posilnenie našej spoločnosti. Veď práve ony sú základným predpokladom solidarity a synergie. Tvoria most medzi občanom a jeho potrebami a medzi potrebami a cieľmi spoločnosti. Aj preto vzdelávanie a kultúra nemôžu stáť na neistých nohách. Vzdelanosť a kultúrnosť považujem za dominantný imperatív našej doby! Žiaľ, musím konštatovať, že v tomto smere máme dlhodobo značné resty. Na základe úpravy lisabonskej stratégie sme mali už v roku 2005 predložiť Národný program celoživotného vzdelávania, ktorý je kľúčom k znalostnej ekonomike i k našej budúcej úspešnosti. Neurobili sme tak len my a Maďarsko. Strata tempa vo vzdelávaní je zužovaním našich možností. A zvyšovaním a to hovorím úplne vážne - rizík do budúcnosti. Vláda by mala iniciovať a riadiť aj zmeny vo vysokom školstve, nie byť v ich vleku. Ak štát preberá na seba bremeno platenia za vysokoškolské štúdium, nerieši tým všetko. Mala by sa inšpirovať napríklad modelmi, ktoré aktivizujú najmä firemné štipendiá, či štúdium na súkromné náklady. Musíme konať tak, aby nám vzdelaní ľudia zbytočne neodchádzali za prácou do zahraničia. Najmä ak v nejednom prípade odchádzajú do pozícií, ktoré sú hlboko pod úrovňou ich vzdelania, znalostí a zručností. Som presvedčený, že zo vzdelanosti a tvorivosti musíme urobiť výhodu predovšetkým pre našu spoločnosť. Aby sa tak stalo, musíme dotiahnuť obsahovú, metodickú, didaktickú a vôbec pedagogickú stránku reformy vzdelávania a výchovy. Obsah a rozsah učiva upraviť tak, aby zodpovedal stupňu, zameraniu i dobovým potrebám znalostnej ekonomiky. Musíme posilniť sociálne a spoločenské postavenie našich učiteľov, pedagógov. Predovšetkým však musíme motivovať ľudí pre spomínané celoživotné vzdelávanie a vytvoriť podmienky na jeho uplatnenie. Do procesu vzdelávania a výchovy musíme širšie zapojiť súkromný podnikateľský sektor. Len tak nájdeme dostatok finančných zdrojov na vzdelávanie, rozvoj vedy a na inovácie. Ak sa nám to nepodarí, potom nemôžeme očakávať, že sa do týchto odvetví vráti dynamika, že sa posilnia ich odborné kapacity. Pokiaľ ide o kultúru, štát by mal konečne prijať funkčný model jej financovania. Využiť celospoločenské možnosti jej pôsobenia. Štát by mal pochopiť, prečo sa za kultúru platí a prečo sa dopláca na nekultúrnosť. Kultúrnosť, ako realizovaná kultúra, stáva sa jedným zo základných znakov modernej spoločnosti. Zvlášť po vstupe globalizácie do nášho bytia. Jedinečnosť národnej kultúry sa neopakuje. A živelnosť jej uberá určite na sile. Ak napríklad chceme, aby naši umelci presvedčivejšie zobrazovali našu súčasnosť i svoj priamy vzťah s vrcholmi našich národných kultúrnych hodnôt, musia pocítiť podporu štátu v tomto smere. Iba tak môže kultúra ráznejšie presadzovať aj výmenu kultúrnych hodnôt, zvlášť európskych, ako jeden zo základných nástrojov porovnávania a vlastného rozvoja. Kultúra takto môže ponúknuť viac aktivít mládeži, ktorá je vo vleku masovej kultúry a spotrebného životného štýlu. A nielen kultúra, ale celá spoločnosť. Istá časť mládeže totiž uniká pred realitou, hľadá si náhradné riešenia i vzory, a žiaľ, neraz i kriminálom zaváňajúce aktivity. No nielen táto časť mládeže začína nahlas hovoriť o dvojtvárnosti našej spoločnosti. A to je povážlivé. Problémy voľného času mládeže a jej plynulého prechodu do pracovného procesu by si od vlády zaslúžili tiež väčšiu pozornosť, než im bolo venované doteraz. V programovom vyhlásení vlády je tiež len stručná zmienka. Pre úplnosť treba dopovedať, že v systéme výchovy celej našej mladej generácie by sa mali ústretovejšie uplatňovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti. Aj mimovládne organizácie. Je treba rozhodnejšie podporovať tieto aktivity občianskych združení, ktoré konkrétnymi a reálnymi projektmi môžu pomôcť riešiť najmä problémy našej mladej generácie. Vážené panie, vážení páni, máme demokratický politický systém, ktorý oproti minulosti rozšíril občianske práva a slobody. Avšak väčšina ľudí sa ich ešte len učí uplatňovať, slobodu ešte stále nespája so zodpovednosťou. Možno aj práve preto medzi základné problémy a úlohy celospoločenského významu patrí boj s takým negatívnym a škodlivým javom ako je kriminalita. Ťažko pochopiť, že sa jej darí v spoločnosti, o ktorej sa domnievame, že je pomerne vzdelaná a kultivovaná, vo vysokom percente spojená s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Dá sa povedať, že nie je dňa bez ublíženia na zdraví či živote, obmedzovania osobnej slobody, bez podvodov, úplatkárstva, krádeže, lúpeže, ale aj mravnostných trestných činov. Myslím si, že treba prekonať preceňovaný názor, že všetko vyriešia prísne tresty. Áno, ak páchateľ spácha trestný čin, vzápätí musí nasledovať jeho odhalenie, postavenie pred súd, odsúdenie a výkon sankcie. Ale moderná kriminológia razí cestu, že základom riešenia kriminality je prevencia. Najmä sociálna, vedomostná a mravnostná. A to cez poznávanie podmienok a príčin kriminality a cez ich odstraňovanie. Ale zmeniť tento vývoj môžeme len vtedy, ak dokážeme pozdvihnúť morálku, kultúrnosť, vzdelanosť, praktický humanizmus a právne vedomie v duchu Ústavy Slovenskej republiky. A tu máme všetci, bez výnimky, značné podlžnosti. Vážené panie poslankyne, poslanci, vážení predstavitelia vlády, ukazuje sa, že svet, a teda aj Európska únia, má dosť svojich problémov, takže sa nemôžeme čudovať, ak nevníma niektoré reálie života na Slovensku. Privítala naše pokojné osamostatnenie sa, avšak razom akoby zabudla, že občania našej vlasti po dlhých rokoch "podriaďovania sa" sú ešte stále dosť citliví na svoju národnú pozíciu, na národnú suverenitu ako takú. Aj preto Slovensko tak ústretovo riešilo a rieši otázky súvisiace s právami národnostných menšín a etnických skupín. Osobne som verejne deklaroval, a zdôrazňujem to, že dnes Slovensko zachová v tejto oblasti všetky dosiahnuté pozitíva. Ukazuje sa však, že takéto "gestá" chápe často zahraničie ako potvrdzovanie ťažkostí, ktoré naše národnosti a etnické skupiny musia neustále znášať ako krivdy a ich naprávanie, hoci v porovnaní s inými krajinami je aj ústavné i praktické postavenie týchto skupín slovenského obyvateľstva, dovolím si to povedať, viac ako štandardné. Kde hľadať chybu? Myslím si, že sme ponechali interpretáciu týchto občianskych práv a ich realizáciu na Slovensku na pár jednotlivcov. A pritom je to podstatne širší a veľmi citlivý vzťah. Potvrdzujú to aj moje spoločné kroky s maďarským prezidentom, pánom Sólyomom, so študentmi na univerzitách v Maďarsku a na Slovensku. Nebojme sa poukázať na naše celkové pozitívne riešenia národnostnej politiky v rámci EÚ. Pokiaľ ide o rómskych spoluobčanov, myslím si, že minulá vláda podnikla kroky, ktoré treba podporiť. Napríklad uplatňovaním tzv. rómskych asistentov.
Aj vďaka ním máme príležitosť zvyšovať vzdelanosť, kultivovanosť tejto skupiny obyvateľstva, jej integráciu do spoločnosti. A najmä znižovať jej odkázanosť na sociálnu pomoc. Panie poslankyne, poslanci, na záver môjho vystúpenia som si nechal problémy, ktoré významne vplývajú na klímu v našej spoločnosti. Objektívna informovanosť, zákonnosť a ústavnosť. Aj preto, že majú a budú mať závažný vplyv na náš ďalší vývoj. Stavovská novinárska organizácia sa na mňa (a určite nielen na mňa) obrátila listom. Neskôr sa k jeho obsahu uskutočnilo moje osobné stretnutie s jej štatutárnymi zástupcami, ktorí vyslovujú požiadavku na nový obsah Tlačového zákona. Chcú zamedziť zbytočným, často nechutným problémom v tejto oblasti, ktoré sú neraz dôsledkom neoverených a neobjektívnych informácií. Túto snahu by sme mali podporiť. Rovnako aj riešenie problémov, ktoré sa opakujú vo verejnoprávnych inštitúciách. Ich činnosť treba chápať ako konanie vo verejnom záujme spoločnosti, na základe a v medziach zákona. Teda ako zmluvný vzťah medzi štátom a týmito inštitúciami. Mali by sme posilniť autoritu zákona i morálnu zodpovednosť tých, ktorí za jeho výkon a dodržiavanie zodpovedajú. A to tak na strane štátu, ako aj na strane štatutárnych zástupcov. História i celosvetová súčasnosť dokazujú, že spoločnosť bez problémov neexistuje. A určite existovať ani nebude. Ako som sa presvedčil aj počas mojej letnej návštevy Nemecka, problémy môžu posúvať spoločnosť aj dopredu. Ak bolo v Nemecku potrebné upraviť vzhľadom na globalizáciu svetovej ekonomiky a vývoj v Európskej únii kompetencie medzi spolkovou vládou a vládami spolkových krajín, nemeckí politici neváhali urobiť zásadné ústavné zmeny. Najväčšie za posledné obdobie. V poslednom období, som si aj u nás vypočul viacero odborných diskusií k Zmluve o Európskej ústave i k zneniu našej ústavy. Zazneli najmä upozornenia, ktoré po vstupe do Európskej
únie súvisia s národným prvkom a občianstvom. Myslím si, že sme dnes už prešli vážnym obdobím vývoja, ktorého výsledky nás nabádajú, aby sme ich vyjadrili aj v zákonodarnej a praktickej politike. Diskutujme o týchto politicko-právnych problémoch. Výsledky týchto diskusií, rozhodnutia sa však môžu opierať len o hlboký záujem a zhodu politických síl, zúčastnených na parlamentom rozhodovaní. Na ich prijatie je potrebný vysoký stupeň politickej kultúry a etiky, ale aj široká odborná a spoločenská dohoda.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
aby som napokon zhrnul načrtnuté základné vývojové tendencie, zdôraznil rozhodujúce ciele, ich možnosti a predpoklady, ako ich vidím. Naším dominantným národno-štátnym záujmom z pohľadu občana, a teda aj z pohľadu hlavy štátu je predovšetkým dôstojný život pre všetkých, európska perspektíva pre každého. Tento cieľ našich cieľov získava na reálnosti len za istých predpokladov a rámcov. Podarilo sa mi ich tak trochu zhrnúť do siedmich bodov. Po prvé V kontinuite našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je súčasťou EÚ a NATO. V posilňovaní akčnosti a autority Vyšehradskej štvorky. V aktivizácii ekonomickej diplomacie. V rešpektovaní skutočnosti, že nielen svet, ale aj ekonomický priestor má štyri svetové strany. Po druhé Je to kontinuita reformných krokov. Pravda, pri uplatňovaní zásady, že diferencovaná spoločnosť si vyžaduje realizáciu diferencovaných prístupov. Reforma nepozná definitívne riešenia. Aj preto musíme za pochodu formovať moderný sociálny štát európskeho typu pre Slovensko. Prirodzene, aj s podielom odborných kruhov na tomto procese. Po tretie Orientácia na vzdelávanie, vedu, výskum, vývoj a inovácie, ktoré sú predpokladom úspešnej znalostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti. Vzdelávanie, tvorivosť a kultúrnosť sú ekonomickým i etickým imperatívom našej doby. Bez ich systémového začlenenia do procesu synergie, bez ich odborného zázemia a bez výraznej finančnej podpory stratia naše reformné kroky dych. Stanú sa len hasením žeravých problémov. Po štvrté Ochrana prírodných zdrojov. Pôdy, vôd a lesov. Prehlbovanie metodiky ochrany a dôraznejšia inšpekcia životného prostredia sú nielen základnými nástrojmi ich revitalizácie, ale aj prejavom moderného vlastenectva a určitého patriotizmu. Po piate Energetická a potravinová sebestačnosť a bezpečnosť sa stávajú pre EÚ i pre nás kľúčové. Očakáva sa, že pri ich realizácii prejavíme viacej odvahy, koncepčnosti, dôslednosti a súčinnosti. Po šieste Podpora pomoci, spolupráce a súťaživosti medzi regiónmi. Životaschopnosť tohto cieľa tkvie v aktívnej politike zamestnanosti, vo zvyšovaní kvality projektov a efektívnosti využívania štrukturálnych fondov, v posilňovaní autority regionálnych samospráv. Po siedme Spoločnosť odmieta, aby sa zo zdravia robil tovar, z práva nedoriešený spis, z pohybu na ulici obava. Preto v súlade s ústavnosťou posilňujme zákonnosť a mravnosť, ktoré sú zrkadlom našej kultúrnosti. Sú to nevyhnutné prostriedky pozitívneho prístupu k riešeniu každodenných problémov našich občanov. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,
úprimne si želám, aby sme si do budúcnosti rozumeli. Aby sme sa nebáli problémov, ktoré v každej spoločnosti vznikajú , ale aby sme sa snažili ich riešiť vzájomným pochopením a vzájomnou realizáciou aj v prípade nevýhodnosti pre jednotlivca, ale prospešnosti pre spoločnosť. Veľkou odvahou súčasného pápeža bola cesta do Turecka. Aj on v tomto prostredí hľadá spoluprácu, súčinnosť pri vytváraní mierovej, ľudskej a humánnej spoločnosti. Prečo by sme raz nemohli hľadať na Slovensku takúto spoluprácu, aby sme vytvorili ozaj medziľudsky prijateľnú, spoločnosť s cieľmi pre humanitu a spoluprácu. Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. KONIEC
