BRATISLAVA 7. decembra (SITA) - Vládou schválený Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR) nesie podľa poslanca za SMK Lászlóa Gyurovszkého so sebou dve riziká. "Prvé riziko je, že ten obrovský balík peňazí sa nevyužije efektívne a nedosiahnu sa stanovené ciele, a to dobudovanie základnej infraštruktúry a znalostná ekonomika," povedal na tlačovej besede exminister výstavby László Gyurovszky. Druhým rizikom je podľa neho oneskorené čerpanie štrukturálnych fondov a tým možné problémy pri kvalite posudzovaných projektov a ich implementácií.
Gyurovszky vláde vytkol, že napriek prísľubu znížiť počet operačných programov urobila presný opak, keď podľahla tlaku lobistických skupín a niektorých rezortov a počet programov zvýšila. Vypustila tiež z NSRR merateľné ukazovatele. "Je to v rozpore so smernicou Európskej únie (EÚ), lebo referenčný rámec musí merateľné ukazovatele obsahovať. Musí byť možnosť odkontrolovať, čo všetko chce dosiahnuť členská krajina pomocou týchto fondov," zdôraznil. Exminister tiež kritizoval, že vláda vypustila zoznam prijímateľov pomoci pri jednotlivých opatreniach, čo podľa neho dáva možnosť svojvoľného prideľovania peňazí.
Vláda svojím prístupom spôsobila podľa Gyurovszkého meškanie, keď sa päť mesiacov iba rozhodovala o novej forme a novom obsahu NSRR. "Vláda nie je schopná odovzdať dokumenty do Bruselu ani v dohodnutom termíne začiatkom decembra, čím odsúva začiatok oficiálnych rokovaní na január," dodal. Ďalšie meškanie v čerpaní fondov v rokoch 2007 až 2013 spôsobí podľa neho aj skutočnosť, že sa vláda úplne vyhla budovaniu administratívnych kapacít pre nové programovacie obdobie.
NSRR upravujúci čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v rokoch 2007 až 2013 schválila vláda v stredu. V nasledujúcich siedmich rokoch by malo Slovensko čerpať zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zhruba 11,4 mld. eur, čo je v prepočte okolo 403,8 mld. Sk. Základným cieľom využitia eurofondov by malo byť výrazné zvýšenie konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, pričom najväčší dôraz by sa mal klásť na infraštruktúru, ľudské zdroje a znalostnú ekonomiku.
