Konanie sa začalo v auguste 1993 a skončilo sa až v januári 2002. Šnegoňovi nevyhovovala ani dĺžka konania ESĽP, a preto podal námietku. Tú však súd zamietol ako zjavne nepodloženú.
ESĽP v rozsudku zároveň odmietol námietky Šnegoňa, ktorý sa sťažoval na údajnú nespravodlivosť konania na Okresnom súde v Čadci. Šnegoň tvrdil, že voči tejto nespravodlivosti sa nemal kde sťažovať. Súd však rozhodol, že Šnegoň mohol podať ústavnú sťažnosť v čase skončenia konania pred vnútroštátnymi súdmi.
Šnegoň chcel takmer 77 000 eur ako náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy. Na náklady za právne zastupovanie požadoval takmer 3 700 eur. ESĽP mu napokon priznal 5 000 eur ako odškodnenie nemajetkovej ujmy. Na právne zastupovanie získa 700 eur.
