Vysoké školy sa podľa odborníkov mierne zlepšili

Bratislava 14. decembra (ČTK) - Slovenské vysoké školy za posledný rok mierne zlepšili svoju kvalitu. Vyhlásili to dnes odborníci z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Medzi pretrvávajúce ...

Bratislava 14. decembra (ČTK) - Slovenské vysoké školy za posledný rok mierne zlepšili svoju kvalitu. Vyhlásili to dnes odborníci z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Medzi pretrvávajúce negatíva naopak patrí to, že vedecké práce vysokých škôl v zahraničí skoro nikto necituje a na niektorých školách pripadajú na jedného profesora či docenta stovky študentov. To podľa ARRA znižuje kvalitu vzdelávania. Minister školstva Ján Mikolaj však považuje zistenia agentúry za nehodnoverné.

Mimovládna organizácia ARRA sa po vlaňajšej premiére hodnotenia kvality verejných vysokých škôl zamerala aj tento rok na počet vedeckých prác, ktoré vysoké školy ponúkli, získané mimorozpočtové peniaze z grantov či úroveň učiteľského zboru. Na základe týchto údajov zostavila rebríčky príbuzných fakúlt.

Najlepšou z jedenástich vysokých škôl hodnotených v humanitných odboroch je po zohľadnení všetkých kritérií podľa agentúry bratislavská Vysoká škola múzických umení pred Trnavskou univerzitou a ďalšou bratislavskou Vysokou školou výtvarných umení. Vlani bola na prvom mieste práve Vysoká škola výtvarných umení a na treťom mieste Vysoká škola múzických umení. Na opačnom konci rebríčka skončila najmladšia verejná Katolícka univerzita v Ružomberku pred banskobystrickou Univerzitou Mateja Bela (UMB) a mladšou z dvoch trnavských vysokých škôl Univerzitou sv. Cyrila a Metoda (UCM).

V prírodných vedách obhájila prvenstvo najväčšia slovenská Univerzita Komenského pred vlani rovnako druhou Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika z Košíc a na treťom mieste vystriedala tento rok nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa bratislavskú Slovenskú technickú univerzitu (STU). Naopak, spomedzi siedmich hodnotených škôl najhoršie obstáli UMB, Žilinská univerzita a UCM.

STU je v súčasnosti podľa rebríčka najlepšou technickou vysokou školou pred Technickou univerzitou v Košiciach a Technickou univerzitou vo Zvolene, ktorá mala najlepšie parametre vlani. Záver rebríčka šiestich hodnotených vysokých škôl v tejto kategórii obsadili Žilinská univerzita, nitrianska Slovenská poľnohospodárska univerzita a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.

Podobné rebríčky kvality ARRA zostavila aj v oblasti spoločenských vied medicíny a pôdohospodárstva.

Po hodnotení kvality dlhoročne volajú zástupcovia ministerstva školstva, aj dvadsiatich verejných vysokých škôl. Napriek tomu minuloročné rebríčky agentúry vyvolali na niektorých vysokých školách vlnu kritiky. Rektori agentúre vyčítali, že pri hodnotení zanedbala niektoré ukazovatele. "Urobili sme niekoľko drobných zmien v tom, čo bolo kritizované, a už sme napríklad nezostavili celkový rebríček vysokých škôl bez rozdelenia na odbory," povedal ČTK člen organizácie Juraj Barta.

Napriek tomu rebríčky ARRA minister Mikolaj odmieta. "Je to dobrovoľná organizácia, ktorej nikto nedal licenciu," povedal ČTK. Jeho rezort preto nebude pri rozdeľovaní peňazí vysokým školám na jej zistenia prihliadať. Mikolaj však chce pokračovať v trende, keď sa približne dvanásťmiliardový rozpočet vysokého školstva delil viac podľa vedeckých výsledkov než len podľa počtu študentov.

Mikolaj nesúhlasí s názorom odborníkov, že na počet obyvateľov Slovenska by stačili dve až tri univerzity a nie 18, ktoré v súčasnosti pôsobia. "Kritériá, ktoré pripravujeme, môže v súčasnosti splniť tak desať, možno pätnásť univerzít," povedal minister.

Vysoké školy by sa mali rozdeliť na výskumné s názvom univerzity a vzdelávacie takzvanou komplexnou akreditáciou. Zabezpečiť by ju mala Akreditačná komisia, ktorá radí vláde v oblasti vysokého školstva. Hodnotenie jej však potrvá niekoľko rokov. Univerzity by v budúcnosti mali dostávať od štátu viac peňazí ako vzdelávacie vysoké školy.

Na Slovensku existuje 20 verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl. ARRA hodnotila len verejné. Rebríčky kvality existujú aj v celosvetovom meradle. Dominujú im predovšetkým americké univerzity.

Najviac citované vedecké práce v zahraničí - minimálne 25 citácií v rokoch 1996 - 2005

fakulta percentuálny podiel na jedného tvorivého pracovníka

FMFI UK 0,38

FCHPT STU 0,15

FF UK 0,04

Zdroj: ARRA

FMFI UK - Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského

FCHPT STU - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity

FF UK - Farmaceutická fakulty Univerzity Komenského

Najlepšie svetové univerzity 2006

miesto škola krajina

1. Harvardská univerzita USA

2. Univerzita Cambridge Veľká Británia

3. Stanfordská univerzita USA

4. Univerzita Berkeley USA

5. Massachusettsský technologický inštitút USA

10. Univerzita Oxford Veľká Británia

19. Tokijská unverzita Japonsko

40. Utrechtská univerzita Holandsko

204. Karlova univerzita Česko

313. Univerzita Eötvös Loránd Maďarsko

318. Jagiellonská univerzita Poľsko

Medzi najlepšími 500 svetovými univerzitami nefiguruje žiadna slovenská.

Zdroj: Šanghajská univerzita

grm fil

Aktualizované 17:15

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 654
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 260
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 464
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 187
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 054
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 827
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 064
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 718
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 523
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 924

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chcete hypotéku? Banky zlacňujú, ale pomýliť sa dá ľahko

Ešte pred začatím jari, kedy sa predáva najviac hypoték, spustili banky akciové úroky.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.

KOMENTÁRE

Čo sa stane, keď krajinu ovládnu svorky pedofilov

Nezvládame chrániť ani deti, nieto sa ešte nachystať na zložitejšie výzvy.

Neprehliadnite tiež

Rodičkám chcú pomáhať viac, pôrodné asistentky požadujú väčie právomocí

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že súčasný systém starostlivosti o rodičku a novorodencov je neprajný.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Ministerstvo dopravy plánuje spustiť pilotný projekt školských autobusov

Minister dopravy Árpád Érsek si myslí, že projekt má potenciál zlepšiť dopravu žiakov do škôl a zvýšiť ich bezpečnosť.

Práva obetí je potrebné stanoviť zákonom, tvrdí Jurinová

Erika Jurinová z OĽaNO-NOVA zároveň tvrdí, že je potrebné definovať aj služby, ich financovanie a vzdelávanie v tejto oblasti.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop