Bratislava 4. apríla (TASR) - Reforma verejnej správy predstavuje decentralizáciu politickej moci a verejných zdrojov, má preto prirodzenú politickú dimenziu. Vo vystúpení na XI. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to dnes uviedol vicepremiér Ivan Mikloš. "Nechcem ospravedlňovať meškanie reformy, ale systém sa bráni reforme, ktorá znamená posilnenie samosprávy a oslabenie štátnej správy," povedal.
Po odbornej stránke je reforma podľa Mikloša dobre pripravená. Ako zdôraznil, vychádza z podkladov, ktoré približne 10 rokov pripravovalo 300 odborníkov - ekonómov, geografov, urbanistov. Okrem toho v žiadnej inej pripravovanej reforme na Slovensku sa podľa neho neuskutočnila podobne rozsiahla verejná diskusia. Táto skutočnosť však neznamená, "že sme pre reformu urobili dosť".
V súvislosti s počtom vyšších územných celkov (VÚC), na ktorý majú koaličné strany rozdielne názory, Mikloš uviedol, že finančná náročnosť nie je najdôležitejším kritériom pre ich určenie. Model 12 VÚC a 12 krajov si podľa neho síce vyžaduje vyššie jednorazové náklady, rozdiel však nepredstavuje 2,5 miliardy korún, ako to prezentuje Strana demokratickej ľavice (SDĽ). Ako objasnil, tieto výpočty sa opierajú o nepresné podklady jednotlivých rezortov, ktoré napriek decentralizácii kompetencií na samosprávu počítali s nárastom ďalších pracovníkov. Podľa Mikloša treba prihliadať aj na dlhodobú úsporu financií po realizácii reformy najmä po zrušení okresných úradov. Opätovne pripomenul, že pri zachovaní súčasných ôsmich krajov, ktoré požaduje SDĽ a SOP, by najzaostalejšie regióny nemali príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Ani v jednom z okresov, kde je nateraz viac ako 20-percentná nezamestnanosť, by totiž nevzniklo sídlo regiónu.
