Bratislava 20. decembra (TASR) - Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu.
Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli do východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova.
Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia vystriedal stromček vianočný. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka.
Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok.
