Prvé záznamy o slávnosti Narodenia Krista 25. decembra však pochádzajú až z roku 336 z Ríma. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. Mal podporovať učenie o božstve Ježiša Krista, ktoré spochybňoval rozšírený blud arianizmu a zároveň mal tvoriť protiváhu pohanským oslavám slnovratu.
S kultom boha Slnka pravdepodobne súvisí aj dátum 25. decembra. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270-275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Aby kresťania odolávali príťažlivosti saturnálií, spojených s orgiami, zaviedla cirkev na ten istý deň slávnosť narodenia Spasiteľa, ktorého Biblia na niekoľkých miestach nazýva “slnkom spravodlivosti” alebo “svetlom sveta”.
Menej pravdepodobné vysvetlenie vianočného dátumu je založené na výpočtoch prvých kresťanov. Za medzníky považovali dni slnka, čiže slnovraty a rovnodennosti. Určili, že Ján Krstiteľ sa narodil počas letného slnovratu. A keďže Ježiš bol podľa Biblie o šesť mesiacov mladší, vyšiel im dátum zimného slnovratu – 25. december.
