Bratislava 21. decembra (ČTK) - Slovensko na budúci rok vypíše tender na dopravné lietadlá, ktoré nahradia dosluhujúce armádne antonovy a vyriešia problém prepravy vojakov a techniky do mierových misií. Zatiaľ sa nerozhodlo, či pôjde o nákup, prenájom, leasing alebo inú formu. Lietadlá by mala mať armáda k dispozícii do roku 2010. V rozhovore pre ČTK to naznačil minister obrany František Kašický.
Do úvahy ako možní dodávatelia lietadiel pre Slovensko prichádzajú napríklad americký Lockheed Martin s lietadlom Hercules C-130J-30 (na snímke hore), španielska EADS CASA so strojom CASA C-295 a talianska Alenia Aeronautica s lietadlom C-27J Spartan. Podľa informácií médií by sa o zákazku mohli uchádzať aj niektorí ďalší svetoví výrobcovia. Lietadlá by sa mohli podľa Kašického využívať aj na prepravu ústavných činiteľov.
"Obstaranie lietadiel nie je jednoduchá záležitosť a nízka suma, ja predpokladám, že začiatkom roka celý tento proces rozbehneme," povedal Kašický. Nespresnil počet lietadiel, ktoré by potrebovala armáda, ani koľko peňazí to bude štát stáť. Pôjde však zrejme o jeden z najväčších armádnych tendrov na Slovensku, pravdepodobne za miliardy korún.
Súčasné vedenie ministerstva sa pri stretnutí s možnými dodávateľmi bude zaujímať najmä o ofsetové programy, ktoré by spoločnosti vedeli pre štát ponúknuť ako kompenzáciu výdavkov spojených so zákazkou.
"Nechcel by som hovoriť o nákupe, chceme využiť všetky možnosti, ktoré v súčasnosti existujú, či už je to forma dlhodobého splácania týchto lietadiel, zavedenie ofsetových programov," povedal minister. Pri dodávkach drahej vojenskej techniky je v zahraničí zaužívané poskytovanie protislužieb, takzvaných ofsetov. Firma, ktorá by dodala lietadlá, by sa tak zaviazala na Slovensku investovať určitý objem peňazí.
Slovensko v súčasnosti nemá v zákonoch upravené pravidlá pre ofsety. Vláda Roberta Fica sa však v programovom vyhlásení zaviazala, že legislatívu pripraví. Skúsenosti s ofsetmi má napríklad susedné Česko, kde sprevádzali prenájom švédskych stíhačiek Jas-39 Gripen či nákup obrnených transportérov.
Minister nevylučuje ani spoločný postup s inými krajinami. Prípadné zriadenie spoločnej česko-slovenskej dopravnej letky, ako to minulý týždeň načrtli náčelníci generálnych štábov oboch krajín, je však podľa neho zatiaľ len na úrovni konzultácií.
Slovenskej armáde ostali po januárovej tragickej havárii vojenského špeciálu dve ukrajinské lietadlá typu An-26, posledný stroj An-24 už vyradili z prevádzky. Armáda bude potrebovať v roku 2009 podľa štúdie, ktorú pripravilo ešte predchádzajúce vedenie ministerstva, odviesť v rámci rôznych úloh NATO a EÚ jedným letom 18 až 20 ton materiálu na vzdialenosť asi päť tisíc kilometrov, na čo terajšie antonovy nestačia. V budúcnosti by chcela armáda podľa hovorcu Milana Vangu túto kapacitu minimálne zdvojnásobiť.
Na transport do vzdialenejších oblastí ako je Sýria, Irak a Afganistan si Slovensko zakúpilo letové hodiny v rámci projektu NATO, prepravu zabezpečujú lietadlá Antonov AN-124 Ruslan. Okrem toho si armáda prenajíma aj komerčných prepravcov.
Ministerstvo považuje za prioritu dopravné lietadlá. Neplánuje meniť rozhodnutie o modernizácii dvanástich bojových stíhačiek MiG-29 ruskej výroby, ktoré ochraňujú vzdušný priestor NATO nad územím Slovenska. S ich nasadením mimo územia krajiny sa nepočíta. Po modernizácii, o ktorej rozhodol ešte bývalý minister Juraj Liška, sa lietadlám predĺži životnosť na ďalších viac ako dvadsať rokov.
Kašický, ktorý za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu šéfoval istý čas vojenskej kontrarozviedke, nastúpil na post ministra ako nominant najsilnejšej vládnej strany Smer-sociálna demokracia. Potvrdil, že zvažuje vstup do strany, nikto ho však do toho vraj netlačí a zatiaľ ani nedostal takúto ponuku. Po nástupe na ministerstvo začal preverovať pôsobenie svojich predchodcov. Inšpekcia ministra obrany podala viac ako desať trestných oznámení pre údajné pochybenia, niektoré sa týkajú podľa Kašického aj výberových konaní.
