Victor Orville z Oxfordu sa raz vracal zo slávnosti v ružovej nálade domov. Pod vplyvom alkoholu nezvládol riadenie, narazil do stromu a jeho manželka utrpela smrteľné zranenie. Trest si chcel odpykať ďaleko od domova, a ho na požiadanie preložili do Kapského mesta. Čítal knihy, ale samota bola ubíjajúca. Preto si našiel novú zábavu - tvorbu krížoviek. Neskôr ich začal posielať do britského časopisu, ktorý ich uverejňoval. Tak sa rozšírili krížovky po celom svete. K nám sa dostali po roku 1925.
Dnes je na Slovensku podľa odhadov približne 50 krížovkárov, ktorí sa zúčastňujú na súťažiach, dokonca majú aj svoje majstrovstvá sveta.
Krížovkári pre SME
Dvaja z nich - IMRICH BOHÁČ a ĽUBOMÍR KOVÁČIK - pripravujú už niekoľko rokov krížovky, vyplňovačky či osemsmerovky pre čitateľov SME.
Šesťdesiat rokov so štvorčekmiImrich Boháč z Družstevnej pri Hornáde je jedným z nestorov slovenského krížovkárstva. Má už 73 rokov, ale ešte stále nezavesil toto hobby na klinec a stále ho to baví. Hovorí, že vďaka tomu mu ešte slúži pamäť. Denne si sadá k štvorčekom, do ktorých vkladá slová tak, aby sme sa dopracovali k tajničke, ktorá v sebe skrýva nejakú múdrosť či myšlienku. S krížovkami sa stretol prvýkrát na gymnáziu, kde študoval v roku 1945. "Bolo to na hodinách náboženstva. Náš farár venoval vždy päť minút z hodiny takejto zábave, pri ktorej sme sa aj veľa naučili. Nechal nás lúštiť i tvoriť."
Viac sa tomu začal venovať, keď zmaturoval a oženil sa. "Chcel som si aj niečo zarobiť, tak som posielal krížovky do novín. Moja najväčšia maxikrížovka mala 1380 okienok a legenda k nej bola uverejnená na siedmich stranách. Neskôr sa prešlo na švédsky spôsob a odvtedy sa väčšinou umiestňuje legenda priamo do obrázku," spomína na začiatky Imrich Boháč, ktorého vyštvorčekované dielka zaberajú každý týždeň v prílohe Krížovky zo šestnástich strán presne polovicu.
Počítač pomáha pri tvorbe krížovky, ale bolo ho treba nakŕmiť
Postupne aj do tvorby krížoviek preniká technika, ale vždy je to o tom istom. Treba nájsť vhodné slová, aby hlásky do seba navzájom krížom-krážom zapadali a dávali zmysel.
"Pred piatimi rokmi som dostal od syna počítač. Štyri roky som si do neho ukladal písmená a slová. Od dvoj- po dvanásťhláskové. Mám ich tam už približne 90-tisíc. Slúžia mi na výber. Keď viem, že na začiatku je "O" a na konci "KA" a potrebujem päťhláskové slovo, tak mi ponúkne napríklad japonské mesto Osaka, ale aj iné slová. Ku všetkým mám priradené, čo to je. Napríklad pri slove "SOKOL" je arcibiskup, košický organista, maliar aj vták. To som si vytvoril sám, takže mám vlastnú databázu, ktorú musím priebežne doplňovať a aktualizovať. Nič nie je také ucelené, aby mi to vyhovovalo, preto sa najviac spolieham na vlastný slovník."
Počítač mu teda pomáha, ale najprv ho musel nakŕmiť informáciami.
K svojej práci potrebuje aj rôzne slovníky. Citáty čerpá z knihy Kamene múdrosti.
Aj tvorca krížoviek si láme hlavu
Kým sa pustí do krížovky, musí vedieť, aký bude mať rozmer. Potom umiestni tajničku. Aj to nie hocijako. Musí to byť symetrické, aby to vyzeralo graficky dobre. Aj tu platia určité pravidlá, tvorca krížoviek musí dodržiavať dohodnuté krížovkárske zákony. V tajničke sa napríklad nerozdeľujú slová, musia sa zachovávať dĺžne oboma smermi, nesmú sa používať slová v pádoch. Potom sa začína to hlavné. Hľadajú sa vhodné výrazy. Je to prácne. Imrich Boháč spotrebuje množstvo papiera, ceruziek a najviac asi gumy.
"Tvorbu krížoviek komplikujú najmä dĺžne. Diakritické znamienka musím dodržiavať. Na "á" má slovenčina k dispozícii iba starú plošnú mieru "ár". Preto si pomáham s maďarčinou. Najprv sa snažím nájsť čím najdlhšie slová. Nemôžu to byť len samé cudzie výrazy, tie potom treba uviesť do pomôcok. Nie je vhodné, aby ich bolo veľa. Snažím sa vybrať také, aby sa vryli do pamäti riešiteľov a obohatili ich. Nasledujú také výrazy, aby sa pretínali vodorovne a zvisle a aby boli čím najdlhšie. Musia vytvárať aj vizuálny a estetický celok. Idem postupne od prvého stĺpca vodorovne a potom zvisle. Keď to nevychádza, gumujem. Vtedy to nechám odležať a vrátim sa k tomu o desať minút a snažím sa to riešiť inak."
Najviac mu dávajú zabrať výrazy s dvojhláskami, ale aj neurčitky, ktoré treba dať do iného tvaru.
Ako lúštiť krížovky
Lúšti aj cudzie krížovky, z ktorých sa učí, overuje si, či má aj on také výrazy, a pritom relaxuje. Najviac mu prekáža, keď sa nezachováva symetria, keď sú dlhé tajničky a pokazí sa celý obraz.
"Nájdu sa aj krížovky, ktoré neviem vylúštiť, ale v podstate mi nerobia veľký problém. Nestačí mi uhádnuť tajničku, musím zaplniť každé okienko. Vlastné neriešim. Stačí mi jeden pohľad a vidím, či všetko sedí."
Desaťtisíc krížoviek
Nie je to také jednoduché, ako sa niekomu môže zdať. Krížovky zaberú Imrichovi Boháčovi desať hodín z dňa. Vstáva skoro ráno, potom na nich pracuje popoludní a po televíznych novinách. Jedna dvojstranová krížovka mu trvá jeden a pol dňa. Spracovať sa dá za 5 - 6 hodín, ale ďalší čas je potrebný na legendy, ich prepísanie na stroji. Spolu 10 - 14 hodín. Počet autorských krížoviek odhaduje na vyše 10-tisíc.
Vnúčatá jeho kumšt nepodedili, dostali sa len k riešeniu. Vnučka Majka mu však pomáha pri písaní. Najväčšou odmenou pre neho je, keď v čakárni u lekára vidí jednoduchú babku, ktorá si vyberie okuliare a noviny s krížovkou a lúšti.
Imrich Boháč radí: Ako byť dobrým riešiteľom krížoviek
Treba prejsť celú legendu vodorovne a zvisle a zaplniť, čo vieme. Až potom treba doplňovať jednotlivé časti.
Pomôcky si treba prikryť a nakoniec overiť, či sú v správnom okienku. Tajnička niekedy poskytne vylúštenie, ale niektoré slová sú zradné. Môže byť "krieda", "trieda" a nedá sa hádať. Netreba sa zamotať v jednom rohu a najprv treba hľadať v hlave, potom v slovníku. Iba vtedy to má význam.
Test
Test
