BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.
Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.
S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol, znázorňoval strom z raja. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch na Vianoce pripomínal aj strom zlyhania Adama a Evy.
Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.
