Brezno 23. decembra (TASR) - Nie všade v horehronských dedinkách bol kedysi štedrovečerný stôl plný dobrôt, ale ani na jednom nechýbali orechy, med, cesnak, jabĺčka, hrach a šošovica.
Orechy hádzali na Štedrý večer aj do studne, aby nevyschla a bol v nej celý rok dostatok čerstvej vody. Toto robievala najčastejšie mať. Otec hádzal orechy do všetkých kútov izby, aby domu priniesli zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie.
Každý člen rodiny dostal od najstaršieho do úst za lyžičku medu, aby mu celý rok pripomínal, že treba sladko žiť v rodinnej pohode. Ešte pred večerou robievala mať deťom medom krížik na čelo, aby boli dobré. Med zanášal gazda aj kravičkám do maštale, aby mali sladké mliečko.
Cesnakom sa natierali zámky na dverách domov, maštalí či chlievov, aby tam nemali prístup strigy a zlé sily a kravičky nestratili mlieko. Bývalo tiež zvykom, že pri večeri každý zjedol kúsok cesnaku. Mal ho chrániť pred chorobami a bolesťami.
Jabĺčka dávali na štedrovečerný stôl od čias, ako tam prišiel vianočný stromček. Každý sediaci pri stole rozkrojil jablko kolmým rezom na stopku. Ak sa v ňom objavili jadierka v podobe hviezdy, malo to byť predzvesťou, že človek bude celý rok zdravý. Ale ak sa objavili v podobe kríža, bývalo to zlé znamenie.
Hrach sa rozhadzoval po dvore ešte pred večerou, aby sa ním nasýtili sliepky. Gazdinky verili, že ktoré ho pozobali najviac, budú mať najväčšie vajíčka. Ľudia verili, že kto zjedol hrach, nemal sa čoho báť.
Šošovica bola symbolom hojnosti v dome a bohatej úrody. Preto z nej trochu gazdiná po štedrovečerných obradoch nasypala každému do vrecka, aby bol bohatý. Zvyšok rozhodila pod stromček, aby mal gazda bohatú úrodu a celý dom šťastie, zdravie a hojné božské požehnanie.
