BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Dunaj hral od nepamäti významnú úlohu v živote Bratislavčanov, ešte väčšiu slávu zožal, keď v období Vianoc zamrzol, uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA historik Pavel Dvořák. Ľudia preto rýchlo brali svoje povozy a prechádzali na druhú stranu. "Spojenie pravého a ľavého brehu bolo vždy problémom. Pokiaľ na prelome 19. a 20. storočia nevznikol železný most Františka Jozefa, boli mosty iba pontónové či kyvadlové, no prechádzanie po nich nebolo ľahké. Keď Dunaj zamrzol, odrazu mohol prejsť na druhú stranu kto chcel a kedy chcel," povedal Dvořák. Historik si ale nemyslí, že v tomto prípade išlo o súťaženie. Zároveň ale priznáva, že Prešporčan, ktorému sa podarilo prejsť na druhý breh ako prvému, sa tým určite hrdil. "Musel však pri tom, pravda, dávať pozor, aby sa neprepadol. Ľad nemusel byť ešte všade pevný," konštatoval Dvořák.
Ako ďalej uviedol, starí Prešporčania boli veľkí kresťania, preto sa aj sviatky niesli v tomto duchu. Dodržiaval sa pôst, na Vianoce sa jedlo najčastejšie mäso a múčne výrobky. "Ľudia sa riadili podobnými kresťanskými regulami, aké platia aj dnes. Pravidelne chodili do kostola, kde sa modlievali a spovedali. Babky sa modlievali určite aj doma, mladí už pomenej," myslí si Dvořák. Podľa neho chodili mnohí aj skôr spať, chudobní na drahé sviečky peniaze nemali, svietiť dlho do noci si preto mohli dovoliť iba bohatí.
Dvořák taktiež predpokladá, že súčasťou vianočných sviatkov boli aj rôzne hry. "Náboženstvo ľudí stále ovládalo, ale hráčsky čertík taktiež začal pokúšať. Určite nebolo jednoduché nedodržať pôst či nemodliť sa, ale po omši sa mnohí radi zahrali, tí bohatší možno aj hazardne," povedal Dvořák. Podľa historika sa najstarší doklad o hrách v Bratislave našiel na pôde opida, bola to hracia kocka takmer totožná s dominom. Klasické kocky, s ktorými sa hrá aj dnes, sa objavili v období stredoveku. "Na Františkánskom námestí sa podarilo nájsť odpadovú jamu, v ktorej bol zachytený napríklad aj neoficiálny život nejakého patriarchu. Našli sa tu známe i dávno zabudnuté hry, dokonca i nemravné postavičky. Všetko to ukazuje na svojrázny život niektorých Bratislavčanov, keď navonok pôsobili mravne, ale po večeroch to mohli byť dosť neviazané zábavy," dodal Dvořák.
