Bratislava 25. decembra (TASR) - Sviatok Narodenia Pána, ktorý je jedným z najväčších sviatkov cirkevného roka, slávia dnes kresťania na Slovensku i vo svete. Pripomínajú si udalosti v Betleheme, meste asi 8 km južne od Jeruzalema, kde sa podľa tradície v jaskyni za mestom pred vyše 2000 rokmi narodil Ježiš. Práve sem prišli kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou.
Veriaci kresťania sa v dnešný sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, modlia sa za porozumenie a pokoj o svete, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet. V niektorých katolíckych kostoloch sa popoludní zvyknú konať jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (Troch kráľov), tentokrát 7. januára. Do reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa končilo až 2. februára.
Presný dátum narodenia Krista nie je známy. Biblický základ Vianoc možno nájsť v evanjeliu podľa Lukáša. Slávenie Narodenia Ježiša 25. decembra je prvý raz historicky doložené v roku 336 v Ríme. Podľa jednej z hypotéz tento dátum vychádza z toho, že 25.marca sa všobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. Iná hypotéza hovorí o pokresťančovaní a novej interpretácii rímskeho pohanského sviatku narodenia Slnka.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv.Anastázia a slávnostnú dennú v Bazilike sv.Petra.
V tradičnej kultúre sa k Božiemu narodeniu viažu praktiky mágie počiatku. Podľa povier mala významnú funkciu voda. Po jej prinesení, či už o polnoci alebo zavčasu ráno, museli prichodiaci pozdraviť - Daj bože dobrý deň, prvšia voda než oheň! Potom vodou pokropili dom, ľudia sa v nej umývali, pričom do nej vkladali jabĺčka, peniaze prípadne chren. Symbolizovalo to zaistenie si zdravia, bohatstva a sily.
Práve 25. decembra sa dodržiaval prísny zákaz vstupu ženy do cudzieho domu. Pretrvala predstava, že každý má byť doma a nechodiť na návštevy príbuzných. Nerobili sa žiadne domáce práce, nevarilo sa a jedlo sa iba to, čo sa uvarilo na Štedrý deň.
Výnimkou v tento deň bolo iba vinšovanie mladých, zdravých chlapcov skoro ráno, ktoré sa volá polazovanie. Napríklad na Kysuciach a východe Slovenska gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol ju okolo stola, povedal vianočný vinš a zvieraťu dal zjesť z jedál, ktoré boli na stole.
Božie narodenie bolo frekventované aj vo výtvarnom umení, najmä na maľbách na skle.
