Bratislava 21. decembra (TASR) - Prvý sviatok vianočný je kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista - Božie narodenie. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení Slnka so stredovekým cirkevným kalendárom. Podľa neho bol 25. december považovaný aj za Nový rok.
V tradičnej kultúre sa k Božiemu narodeniu viažu praktiky mágie počiatku. Podľa povier mala významnú funkciu voda. Po jej prinesení, či už o polnoci alebo zavčasu ráno, museli prichodiaci pozdraviť - Daj bože dobrý deň, prvšia voda než oheň! Potom vodou pokropili dom, ľudia sa v nej umývali, pričom do nej vkladali jabĺčka, peniaze prípadne chren. Symbolizovalo to zaistenie si zdravia, bohatstva a sily.
Práve 25. decembra sa dodržiaval prísny zákaz vstupu ženy do cudzieho domu. Pretrvala predstava, že každý má byť doma a nechodiť na návštevy príbuzných. Nerobili sa žiadne domáce práce, nevarilo sa a jedlo sa iba to, čo sa uvarilo na Štedrý deň.
Výnimkou v tento deň bolo iba vinšovanie mladých, zdravých chlapcov skoro ráno, ktoré sa volá polazovanie. Napríklad na Kysuciach a východe Slovenska gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol ju okolo stola, povedal vianočný vinš a zvieraťu dal zjesť z jedál, ktoré boli na stole.
Božie narodenie bolo frekventované aj vo výtvarnom umení, najmä na maľbách na skle.
