Handlová 25. decembra (TASR) Vzorovú rómsku osadu chcú postupne vybudovať z bývalej baníckej kolónie v Handlovej. V súčasnosti tam býva viac ako 800 obyvateľov, z ktorých je asi 90 percent občanov rómskeho pôvodu.
Podľa informácie vedúcej Sociálneho oddelenia Mestského úradu v Handlovej Veroniky Rýsovej pripravujú koncepciu rozvoja tejto rómskej osady. Ich cieľom je, aby sa táto osada stala plnohodnotnou súčasťou mesta, s dobrými podmienkami na všestranný rozvoj jej obyvateľov.
Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola banícka kolónia pýchou mesta. V rodinných domoch, ktoré ešte pred druhou svetovou vojnou postavili tamojšie hnedouhoľné bane, bývalo niekoľko tisíc baníkov a ich rodín. Postupne sa však zmenili štandardy bývania, mladí ľudia odchádzali do nových bytov v činžiakoch alebo si postavili vlastné väčšie rodinné domy. Neskôr už začalo dochádzať k útlmu ťažby uhlia, niektorí baníci s vysťahovali do Prievidze a Novák, kde bane fungovali. Časť kolónie zbúrali. Do zostávajúcich domov v baníckej kolónii začali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vysťahúvať z bytov v centre mesta neplatičov za energie, nájomné a vodu. Vo väčšine prípadov to boli Rómovia. Takto sa z baníckej kolónie pomerne rýchlo stala osada s prevahou rómskej komunity.
Do tamojšieho bytového fondu nikto už 20 rokov neinvestoval. Rómske rodiny sa rozrástli nielen o deti, ale aj príbuzných, ktorí prišli z východných častí Slovenska. Mnohí tam dodnes bývajú bez toho, aby sa prihlásili na trvalý pobyt.
Najväčším problémom je podľa Rýsovej až 99-percentná nezamestnanosť obyvateľov osady. Platiť za energie či vodu je pre nich stále ťažké. Ich zadlženosť predstavuje dovedna približne dva milióny korún. Vyriešenie tohto problému bude zložité, ale úzko súvisí aj ďalšími cieľmi v oblasti vzdelávania, kultúry, sebauvedomovania Rómov a potrebného rozvoja bývania a infraštruktúry.
Program rozvoja nadväzuje na viaceré aktivity, neziskových, aj rómskych združení. Takým je napríklad otvorenie komunitného a školiaceho strediska. Podarilo sa im už podchytiť viacero rómskych žien, ktoré sa tam stretávajú a učia sa šiť. Pripravujú aj prácu pre mužov. Mala by to byť výroba zámkovej dlažby. Osvedčila sa aj iniciatíva učiteliek miestnej materskej školy, ktoré začali najskôr zvláštnym autobusom a v súčasnosti mestskou hromadnou dopravou voziť predškolákov do zariadenia. Ich rodičia na to totiž neveľmi dbali. Popoludní ich zasa sprevádzajú domov. Tieto deti po nástupe do základnej školy sú lepšie pripravené a nezaostávajú tak za svojimi vrstovníkmi. Okrem toho, v jednej zo základných škôl majú dvoch rómskych asistentov a o všetky rómske deti sa stará ten istý detský lekár.
Problémom v osade takisto je, že nemá prirodzeného vodcu, vajdu, ktorý by bol autoritou. Pôsobí tam totiž niekoľko rodinných klanov, ktoré nechcú navzájom spolupracovať, konštatovala Rýsová. Podľa nej, bez toho, aby samotní Rómovia prispeli k riešeniu svojich problémov, ale aj bez pomoci mesta, štátu, či prispenia európskych fondov, by sa projekt vybudovania vzorovej rómskej osady v Handlovej nedal uskutočniť.
