Bratislava 25. decembra (TASR) - Odborníci na domáce násilie sa v čoraz väčšej miere stretávajú s jeho ekonomickou formou, pri ktorej sa jeden partner druhému snaží úplne obmedziť prístup k peniazom či k majetku. Stávajú sa aj prípady, keď jeden z manželov nemôže mať založený ani vlastný účet, alebo musí odovzdať celú výplatu bez toho, aby mu z nej niečo zostalo pre vlastné potreby.
Slovné, fyzické alebo iné týranie sa vyskytuje vo všetkých vrstvách bez rozdielu na sociálne, vekové prípadne vzdelanostné pomery. "V poslednom čase sa stáva, že máme viac klientiek z vyšších sociálnych skupín, alebo vysokoškolsky vzdelané ženy ako tie so základným vzdelaním," uviedla sociálna pracovníčka v krízovom centre Brána do života Renáta Macková.
Pokiaľ niektoré ženy, ktoré sú podľa štatistík hlavnými obeťami násilia, od svojich trýzniteľov utečú, mnohé s nimi napriek všetkému zostávajú. "Väčšina z nich už má pocit, že to tak má byť. Pokiaľ muž neubližuje deťom, tak to pretrpia," vysvetlila Macková. Zlom u nich často nastane, keď si partner začne vybíjať agresiu aj na deťoch. Macková odporúča, aby obete útokov podali trestné oznámenie na políciu, prípadne išli k lekárovi, alebo sa obrátili na sociálnych pracovníkov. Pomôže im to pri získaní predbežného opatrenia, na základe ktorého sa agresor nemôže k týranej osobe priblížiť na kratšiu vzdialenosť ako 5 metrov a ani vstúpiť do bytu, kde sa zdržiava.
Napriek novelizácii občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa zlepšila pozícia obetí domáceho násilia, stále podľa Mackovej existujú určité medzery, ktoré je potrebné riešiť. "Najčastejšie sa dostaneme do takého rozporu, že žena príde do krízového centra a nikdy predtým nepodala trestné oznámenie, ani od nej nie je žiadny záznam na sociálke či u lekára, vtedy je veľký problém, ako pre ňu vybojovať byt. Ani rozvodové konanie nemusí prebehnúť tak ľahko," priblížila Macková. Mnohé klientky potom musia zmeniť bydlisko, aby ich partner nenašiel a neublížil im, poprípade nezobral deti. "Čo sa veľmi často stáva, pretože mnohí muži nemajú ani tak záujem o dieťa, ako o to, ako získať naspäť ženu a dieťa býva nástrojom k tomu," uviedla.
Veľa klientiek, ktoré prišlo do krízového centra, má však z výsluchov na polícii traumu. "Policajti na informáciách nie sú vždy ľudskí k takýmto ženám," objasnila Macková. Pracovníci centra preto ženám pomôžu spísať trestné oznámenie, prípadne chodia s nimi na políciu. Zamestnanci sú preto istým spôsobom vystavení nebezpečenstvu. "Bežne sa stáva, keďže robíme sprievod na políciu, alebo na súdy, že sme tŕňom v oku agresorom, čo je logické. S tým som sa už vyrovnala," poznamenala sociálna pracovníčka.
Pri slovných alebo iných útokov manželov, ktorí prišli za svojimi partnerkami do krízového centra, si buď s nimi poradia samotní pracovníci, alebo zavolajú políciu. "S políciou máme v tomto veľmi dobré skúsenosti, prídu do päť minút od zavolania. Niekedy sú okolo centra aj posilnené hliadky," doplnila Macková. Pokiaľ sú klientky v centre, sú podľa Mackovej ako-tak v bezpečí. Vonku im už bezpečnosť zaistiť nedokážu. "To už záleží od nich, či majú podané trestné oznámenie, lebo niektoré ženy to rázne odmietajú, pretože nechcú svojim mužom ublížiť. Tým si ale neuvedomujú to, že ubližujú samé sebe a svojim deťom, pretože sa vystavujú veľkému riziku," dodala Macková.
