Horehronie 26. decembra (TASR) - Tohtoročné Vianoce bez snehu zarmútili gazdov na Horehroní. Vždy sa tešili, ak na Vianoce záľaha snehu pokryla tento kraj. Na Štefana, druhý deň vianočný, totiž kone po snehu brodili, pretože to zaručovalo, že po celý rok budú mocné a sviežosť i zdravie si zachovajú. Ak však Vianoce boli bez snehu, nič dobre to neveštilo a tak kone, ako to bolo aj dnes, aspoň vo vode v potoku brodili.
Deň svätého Štefana je na Horehroní odjakživa spojený s mnohými ľudovými zvykmi a obradmi. V Heľpe, ale i v ďalších dedinách sa v ten deň mládenci a devy na saniach ťahaných koňmi po dedine i jej okolí prevážali. Ľudia verili, že ak sánkovačka bude čo najdlhšia, i konope a ľan nasledujúci rok čo najvyššie narastú. Gazdovia preto kone mládencom, ak tí nemali svoje, požičať neváhali. Niektorí však radšej sami kone zapriahli a mládež rozvážali.
Na Horehroní sa na Štefana, ale aj v deň Mláďatok (28. decembra) na vysoký ľan a vysoké konope pripíjalo. Pri prípitku ľudia na horu pozerali a želali si navzájom, aby také vysoké ako hora narástli.
Zavčas rána už chlapci, mládenci i chlapi k známym aj teraz na Štefana vinšovať chodia. Pred tradičnou štefanskou zábavou mládenci po "bursíkoch", obchôdzke s muzikou, po dedine chodili. Domáci ich nielen počastovali, ale aj klobásku, mäsko a rôzne dobroty dali. Tie sa však až na tancovačke, ktorá do rána trvala, jedli. Na obchôdzke aj peňazí toľko dostali, že nimi muziku mohli vyplatiť. A ak niečo z nich ostalo, v šenku ich minuli. Beda ale bolo dievčaťu, ktorého rodičia "bursovníkov" neodmenili. Darmo prišlo na zábavu, žiaden mládenec s ňou slovka neprehovoril, ani do tanca ju nepozval.
