Bratislava 27. decembra (ČTK) - Politická kríza, ktorá v susednom Česku vládne viac ako šesť mesiacov, by zrejme Slovensko postihla len ťažko. Zhodlo sa na tom viacero expertov, ktorých oslovila ČTK. Dôvodom je podľa nich najmä to, že Slovensko má viac parlamentných strán ako Česko. Pri rokovaniach o zostavení vlády teda prichádza do úvahy viac možných koalícií.
Českú politiku ochromilo po júnových voľbách rozdelenie na dva bloky - stredopravicové strany na čele s občianskymi demokratmi (ODS) získali rovných sto kresiel, ďalších sto obsadili ľavicoví sociálni demokrati (ČSSD) a komunisti (KSČM). "Na Slovensku bola po voľbách vylúčená spolupráca len medzi SNS a SMK. So všetkými ostatnými možnosťami sa počítalo a vážne sa o nich diskutovalo," povedal ČTK politológ Peter Horváth z trnavskej Univerzity svätých Cyrila a Metoda.
"Pravdepodobnosť vzniku takejto krízy je nižšia ako v Česku," povedal ČTK aj politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. Dôležitú úlohu podľa neho zohralo to, že na Slovensku po voľbách nebola strana, ktorej by sa väčšina ostatných snažila zabrániť podieľať sa na moci. V Česku však podľa neho nechce nikto otvorene spolupracovať s KSČM. To ešte viac zužuje priestor na vytváranie koalícií, myslí si Mesežnikov.
Slovenské politické strany sú navyše schopné ľahšie sa dohodnúť, dodal Horváth. "Majú väčšiu chuť byť pri moci a byť súčasťou vládnej koalície," tvrdí. Slovenská politická scéna tiež podľa neho nie je tak jasne rozdelená ako česká. Svedčí o tom napríklad to, že s ľavicovým Smerom boli ochotní vládnuť aj pravicoví kresťanskí demokrati (KDH) či SMK, uzavrel trnavský politológ. Víťazný Smer-SD Roberta Fica si za partnerov do vlády nakoniec vybral SNS a ĽS-HZDS, koaličnú dohodu podpísali strany dva týždne po júnových parlamentných voľbách.
Politológ Samuel Abrahám, ktorý vedie Bratislavskú medzinárodnú školu liberálnych štúdií, vidí za nestabilitou pomerný volebný systém, ktorý obe krajiny používajú. Pomerný systém totiž podľa expertov spôsobuje, že víťazná strana ťažšie získa v parlamente väčšinu. Väčšinový naopak zvýhodňuje väčšie strany. "Pomerný systém je spravodlivý, ale nestabilný," tvrdí Abrahám.
Paradoxne podľa Mesežnikova však práve zmena volebného systému v Česku obrala ODS o možnosť rýchlo zostaviť vládu. "Keby volebný systém nebol novelizovaný, tak by stredopravicová koalícia mohla pokojne vládnuť od volieb," povedal ČTK. Zmena systému hlasovania v Česku pred piatimi rokmi totiž zvýhodnila väčšie strany a mierne skomplikovala situáciu dvom možným koaličným partnerom občianskych demokratov - Zeleným a zrejme i KDU-ČSL. Tie tak získali menej kresiel, ako by mali v predchádzajúcom klasickom pomernom systéme.
Politológovia sa však nezhodujú na tom, či by sa riziko krízy mohlo znížiť nepárnym počtom poslancov v parlamente, aby dva bloky nemohli mať rovnaký počet kresiel. Takto to funguje napríklad vo Švédsku, Dánsku, Rakúsku či Litve. "Kvôli takémuto nečakanému vývoju sa nemení najdôležitejší demokratický princíp - víťaz je ten, kto získa 50 percent plus jeden hlas. Je to nestabilné, nelogické a hlavne nesystémové riešenie," povedal ČTK Abrahám.
