Bratislava 29. decembra (TASR) - Slovenská republika si v pondelok 1. januára 2007 pripomenie 14. výročie svojej samostatnej existencie štátnym sviatkom Deň vzniku SR. TASR vydáva pri tejto príležitosti chronológiu udalostí od parlamentných volieb v roku 1992, ktoré boli hlavným medzníkom začatia rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).
5. - 6. júna 1992 - Parlamentné voľby sa skončili v ČR zdrvujúcim víťazstvom koalície Občianskej demokratickej strany (ODS) a Kresťanskodemokratickej strany, v SR zaznamenalo ešte prenikavejšie víťazstvo Hnutie za demokratické Slovensko (37,26%). Druhá skončila SDĽ (14,70%), KDH (8,88%), SNS (7,93%), MKDH-Spolužitie (7,42%).
8. júna 1992 - V Brne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS, víťazných subjektov volieb. Medzi predstaviteľmi jednotlivých delegácií došlo k rôznym dohovorom. Doteraz sa presne nevie, o čom diskutovali obaja lídri Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Niektorí predstavitelia HZDS predložili návrh štátoprávneho usporiadania oboch republík na úrovni únie, respektíve konfederácie s medzinárodnou subjektivitou.
11. júna 1992 - Uskutočnilo sa druhé rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS v Prahe.
14. júna 1992 V Bratislave sa konal míting spojený s podpisovou akciu za zachovanie spoločného štátu.
16. júna 1992 Predstavitelia českých opozičných strán sa stretli v Brne, kde sa zhodli na požiadavke, aby sa o existencii spoločného štátu rozhodlo prostredníctvom referenda.
17. júna 1992 Uskutočnilo sa tretie stretnutie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS, na ktorom viacerí zúčastnení dospeli k názoru, že federácia je na dlhší čas neudržateľná. Z týchto dôvodov Václav Klaus odmietol funkciu premiéra, ktorý bol poverený zostavením federálnej vlády. Došlo k dohode medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom o zostavení vlády ČSFR s dočasným mandátom.
19. 20. júna 1992 V Bratislave sa uskutočnilo štvrté rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS. Zhodli sa, že myšlienka federácie na českej strane sa nezhoduje s predstavou konfederácie, respektíve nejakej formy únie na slovenskej strane. Výsledky rokovaní akceptovali existenciu federatívneho spoločného štátu, ale nevylučovali možnosť jeho zániku. Vedenie oboch strán sa zároveň zhodlo, že štátoprávne usporiadanie vyriešia do 30. septembra 1992.
23. júna 1992 - Konala sa ustanovujúca schôdza nového slovenského parlamentu. Za predsedu SNR bol zvolený Ivan Gašparovič.
24. júna 1992 - SNR schválila novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom. Oficiálne to bola menšinová vláda, ale de facto ju podporovala SNS, ktorej jeden člen bol jej súčasťou. Do určitej miery mala podporu aj SDĽ.
25. júna 1992 - Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Michal Kováč (HZDS).
2. júla 1992 - Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Janom Stráským (ODS). Predsedom novoustanovenej českej vlády sa stal Václav Klaus.
3. júla 1992 Poslanci FZ po dvoch kolách nezvolili prezidenta republiky.
17. júla 1992 - SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Václav Havel odstúpil z postu prezidenta ČSFR.
22. 23. júla 1992 V Bratislave sa v sídle vlády uskutočnilo piate kolo rokovaní medzi ODS a HZDS. Výsledkom bola dohoda o legitímnom zániku federácie.
27. júla 1992 V Bratislave sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov oboch národných rád, ktoré rokovali o ďalšej existencii, respektíve neexistencii ČSFR.
5. augusta 1992 Vladimír Mečiar vyhlásil pred poslancami slovenského parlamentu, že vypísanie referenda o ďalšej existencii spoločného štátu by bolo politicky nezodpovedné.
7. augusta 1992 Došlo k nezhodám medzi ODS a HZDS. Poslanci HZDS opustili rokovanie FZ. Išlo o spor v súvislosti s obsadením funkcie riaditeľa Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Hlavným dôvodom však bola skutočnosť, že predstavitelia HZDS sa snažili spomaliť rozpad ČSFR, prípadne mu zamedziť a nájsť inú formu štátoprávneho usporiadania, ako bol definitívny rozpad federácie.
26. augusta 1992 Predstavitelia oboch dominujúcich strán HZDS a ODS sa nakoniec dohodli na stretnutí v Brne na harmonograme rozdelenia ČSFR, ktoré sa definitívne malo ukončiť 31. decembra 1992.
1. septembra 1992 - SNR prijala Ústavu SR. Niektoré články ústavy nadobudli platnosť až po rozdelení federácie od 1. januára 1993.
11. septembra 1992 Poslanci sa zišli na mimoriadnom zasadnutí FZ. Predstavitelia slovenských a českých opozičných strán sa dožadovali referenda o rozdelení ČSFR. Federálny predseda vlády Ján Stráský tieto požiadavky odmietol, lebo podľa jeho názoru bez ohľadu na výsledok referenda nebolo možné zabrániť rozdeleniu federácie.
28. septembra 1992 Na zasadaní Rady obrany štátu nastali opätovné nezhody medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom. Slovenský premiér rokovanie opustil, lebo nesúhlasil s návrhom zákona o delení majetku federácie. V tomto čase už prebiehali rozhovory s vtedajším predsedom Federálneho zhromaždenia Michalom Kováčom a predstaviteľmi opozície o možnej existencii Česko-Slovenskej únie ako formy nového štátoprávneho usporiadania medzi oboma republikami.
29. septembra 1992 FZ začalo rokovať o návrhu ústavného zákona o rozdelení federácie.
1. októbra 1992 - Ústava SR s výnimkou niektorých článkov nadobudla platnosť.
- Federálne zhromaždenie neschválilo vládny návrh zákona o spôsoboch zániku ČSFR a schválilo uznesenie presadené poslancom za ČSSD Milošom Zemanom navrhujúce ustanoviť komisiu pre prípravu ústavného zákona o transformácii česko-slovenskej federácie na česko-slovenskú úniu. Návrh uznesenia podporili aj viacerí poslanci z HZDS.
2. októbra 1992 Na zasadnutí českej vlády jej predseda Václav Klaus vyhlásil, že pre ODS je únia neprijateľná, o čom veľmi dobre vie aj HZDS.
6. októbra 1992 Predstavitelia oboch dominantných strán HZDS a ODS sa stretli na rokovaniach v Jihlave, kde Václav Klaus žiadal od HZDS podpísanie záväzku, že nebude presadzovať úniu, ale bude súhlasiť s úplným rozdelením federácie. Zároveň sa politické kluby ODA, ODS, KDS zhodli, že ak by HZDS nebolo schopné spolupracovať na pokojnom rozdelení štátu, presadia zvolanie schôdze českého parlamentu, na ktorej ČNR vyhlási úplnú samostatnosť Českej republiky. Nakoniec HZDS s podpisom záväzku súhlasilo.
8. októbra 1992 FZ prijalo nový kompetenčný zákon, ktorý úplne uvoľnil kompetencie pre jednotlivé republiky.
10. októbra 1992 V Kolodějoch (ČR) sa začalo prvé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky.
25. 26. októbra 1992 V horskom stredisku Javorina pokračovalo druhé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky. Vlády prijali Memorandum o colnej únii.
29. októbra 1992 - V Prahe bolo podpísaných 16 dohôd o budúcej spolupráci ČR a SR vrátane dohody o colnej únii.
9. novembra 1992 - V Židlochoviciach na treťom rokovaní vlády ČR a SR schválili Zmluvu o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci, šesť zmlúv z hospodárskej oblasti a zmluvu o spôsobe usporiadania vzťahov vyplývajúcich z rozdelenia Česko-slovenskej armády.
12. - 13. novembra 1992 - FZ schválilo ústavný zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.
17. novembra 1992 - ČNR a SNR prijali uznesenie k zákonu FZ o zániku ČSFR.
18. novembra 1992 - FZ neschválilo ústavný zákon o zániku ČSFR.
19. novembra 1992 - ČNR prijala uznesenie, ktorým spolu s vládou ČR prebrali plnú zodpovednosť za kontinuitu štátnej moci na území ČR.
23. novembra 1992 V Bratislave na rokovaniach predsedníctiev oboch republikových vlád podpísali zmluvy schválené v Židlochoviciach.
25. novembra 1992 - FZ prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k tomu po komplikovaných rokovaniach. Znamenalo to rozdelenie ČSFR bez referenda.
16. decembra 1992 ČNR schválila Ústavu Českej republiky.
17. decembra 1992 Prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR sa skončila historicky posledná schôdza FZ. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej SR a samostatnej ČR.
31. decembra 1992 O 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika.
1. januára 1993 - O 00.00 hod. vznikla rozdelením ČSFR samostatná Slovenská republika (SR). Na spoločnej schôdzi vlády SR a NR SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej SR.
