Bratislava 1. januára (ČTK) - Niektoré obce môže podľa ich starostov zruinovať financovanie súkromných a cirkevných materských škôl či základných umeleckých škôl (ZUŠ), ktoré majú oddnes na starosti. Príkladom je obec Selec pri Trenčíne, ktorá hospodári ročne s necelými piatimi miliónmi korún a z nich by mala asi dva milióny dávať súkromnej ZUŠ. V Selci by tak chýbali peniaze na osvetlenie, udržiavanie ciest a ďalšie služby obyvateľom, povedal starosta Stanislav Svatik.
"Ak na novú kompetenciu nedostaneme peniaze, nedokážeme ju vykonávať," hovorí Svatik. ZUŠ, ktorá má viac než 180 žiakov, tak podľa neho zanikne. "Bola by to škoda, pretože o školu je záujem a zánikom by sa prišlo aj to, čo sa do nej investovalo," dodal.
Pravdepodobný zánik viacerých umeleckých škôl potvrdil aj Gabriel Rovňák z Asociácie riadiacich pracovníkov súkromných škôl. "Niektoré majú finančné rezervy asi na dva mesiace a potom zrejme zaniknú," povedal ČTK.
Príčinou možného zániku umeleckej školy v Selci a ďalších súkromných a cirkevných školských zariadení je podľa zástupcov samospráv neochota ministerstva financií presunúť s novou kompetenciou aj peniaze. Ide asi o 570 miliónov korún, ktoré v minulých rokoch poskytovalo školám ministerstvo školstva. Vláda Roberta Fica prostriedky presunula ministerstvu financií. Zatiaľ sa však nerozhodlo, či ich ministerstvo posunie ďalej obciam, mestám a samosprávnym krajom.
"Pripravujeme tie najlepšie technické riešenia, aby táto záležitosť mohla byť bezproblémová," povedal už skôr štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Korigoval tak predchádzajúce vyhlásenie ministerstva, že samosprávam ďalšie peniaze neposkytne, pretože tento rok budú mať vďaka ekonomickému rastu Slovenska väčší príjem z podielu z daní z príjmu fyzických osôb. Z týchto daní obce a samosprávne kraje dostávajú spolu takmer 94 percent. V minulom roku to bolo takmer 37 miliárd korún a tento rok by to podľa odhadov ministerstva malo byť skoro o šesť miliárd Sk viac.
Zástupcovia samospráv však opakovane vyhlásili, že zvýšený príjem použijú na skvalitnenie služieb, ktoré už poskytujú. Ide napríklad o financovanie obecných a mestských materských škôl, sociálne služby, či údržbu ciest. Tým, že štát na samosprávy presunul novú kompetenciu, mal aj zvýšiť percentuálny podiel z daní z príjmu fyzických osôb, tvrdia starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov.
Ministerstvo školstva už súkromné a cirkevné ZUŠ a ďalšie školské zariadenia nechcelo financovať, pretože rezortu stúpali náklady asi o 70 miliónov korún ročne. Vo väčšom počte totiž vznikajú nové neštátne školské zariadenia, zatiaľ čo obecné a mestské zanikajú.
Opozícia s týmto argumentom nesúhlasila a jej zástupcovia tvrdili, že pri viac než päťdesiat miliardovom rozpočte ministerstva školstva je 70 miliónov zanedbateľná suma. Ministerstvo si podľa nich mohlo posilniť kompetencie pri schvaľovaní nových školských zariadení a tým by zabránilo neželanému nárastu ich počtu.
Miroslav Grman fil
