Nitra 2. januára (TASR) - Milan Andrášik (1951), ktorého Najvyšší súd SR odsúdil za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej na 15 rokov odňatia slobody, drží už štrnásty deň hladovku.
Andrášik sa do výkonu väzby v nitrianskej väznici prihlásil sám 19. decembra večer po tom, ako po ňom polícia vyhlásila pátranie na základe príkazu NS SR na dodanie do väzby. Okamžite začal hladovku na protest, že NS SR neakceptoval doručenú správu o jeho zdravotnom strave, ktorý mu údajne neumožňuje výkon trestu.
"Môj klient hladovkou protestuje proti nezákonnosti väzby. Máme pripravené dovolanie, ktoré chceme doručiť na Krajský súd v Bratislave ešte tento týždeň," informoval dnes TASR obhajca Milana Andrášika advokát Martin Kanás. Podľa slov obhajcu odsúdený Andrášik znáša doteraz hladovku bez vážnejších problémov. Jeho zdravotný stav monitorujú podľa predpisov platných vo väzniciach pre takéto situácie.
V nitrianskej väznici sa 18. decembra večer prihlásil na výkon trestu aj druhý Nitran Miloš Kocúr (1954). Obom odsúdeným vypršia o šesť mesiacov dve tretiny trestu a budú tak môcť požiadať o prepustenie.
Milan Andrášik je jedným zo šestice Nitranov, odsúdených Najvyšším súdom SR na dlhoročné tresty väzenia za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976. Najvyšší súd SR zvýšil rozsudky pre vrahov medičky 4. decembra. Namiesto 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine dostali Miloš Kocúr a Milan Andrášik každý po 15 rokov väzenia. Najvyšší súd zvýšil trest aj pre Stanislava Dúbravického (1954) z desať na 12 rokov väzenia. Súd potvrdil 11-ročný trest odňatia slobody pre Františka Čermana (1950). Šesť rokov dostal Pavol Bedač (1954) a tri Juraj Lachman (1953).
Krajský súd v Bratislave ich odsúdil ešte 20. januára 2004 za vraždu Ľudmily Cervanovej. Počas procesu vypočuli približne 70 svedkov a prečítali takmer sto svedeckých výpovedí.
Milan Andrášik a Miloš Kocúr podľa vyšetrovania 9. júla 1976 podvečer v bratislavskej Mlynskej doline pred internátom násilne vtiahli Ľudmilu Cervanovú do auta a odviezli do domu na Varínskej ulici, kde ju násilím držali. Všetci odsúdení s úmyslom Ľudmilu znásilniť ju nútili piť alkohol a vyzliekli ju. Juraj Lachman priniesol z kúpeľne šnúru na bielizeň, ktorou študentke zviazali ruky a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk tak, že si ju navzájom pridržiavali. Následne sa rozhodli Ľudmilu Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Po vyložení z auta ju Kocúr, Andrášik a Bedač hodili do vody. Na upozornenie Františka Čermana mŕtvolu z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna voda. Tam sa aj 14. júla 1976 našlo jej telo.
Odsúdení spáchali postupne trestné činy obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, znásilnenia a vraždy. Obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov, spolu na 110 rokov väzenia. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Na súde potom prípad roky stál. Následne samotní Nitrania iniciovali pokračovanie v procese.
