BRATISLAVA - Ministerstvo spravodlivosti vypovedalo nájomnú zmluvu Ústavu pamäti národa. Informoval o tom hovorca MS Michal Jurči, podľa ktorého má ÚPN pol roka na to, aby si našiel nové sídlo.
Zamestnanci Ústavu pamäti národa našli list z ministerstva s výpoveďou v dnešnej pošte. "Postup, ktorý chce ministerstvo spravodlivosti uplatniť, považujeme za likvidačný," povedal novinárom tlačový tajomník ústavu Michal Dzurjanin.
Výpoveď zmluvy o výpožičke budovy je podľa neho neplatná, dôvody ale neuviedol. ÚPN je však vraj pripravené s ministerstvom o budove rokovať. "Veríme, že napokon sa situácia vyvinie tak, že ÚPN bude naďalej pôsobiť v týchto priestoroch," povedal Dzurjanin.
"ÚPN túto budovu využíva necelý rok. Jej rekonštrukcia znamenala pre ústav nemalé náklady. Hovoriť o hospodárnosti v prípade jej opustenia teda rozhodne nemožno. Navyše ÚPN na tento rok ani nemá rozpočtované prostriedky na prenájom ďalších priestorov," dodal Dzurjanin s tým, že ústav nechápe, prečo štát cestou ministerstva spravodlivosti takýmto spôsobom napĺňa ustanovenia § 15 Zákona o pamäti národa, ktorý hovorí o tom, že štát prevedie zo svojho vlastníctva nehnuteľnosti potrebné na činnosť ÚPN.
Ministerstvo odmieta politické dôvody
ÚPN mal budovu na Námestí SNP v Bratislave v prenájme od ministerstva, kedysi tam sídlil súd.
Ministerstvo spravodlivosti vedie Štefan Harabin, ktorého do funkcie nominovala koaličná ĽS-HZDS. Strana Vladimíra Mečiara sa vyslovila za zrušenie ústavu. To však podľa ministerstva nemalo vplyv na rozhodnutie o budove.
Svoje rozhodnutie ministerstvo zdôvodňuje tým, že musí riešiť kapacitné problémy okresného súdu Bratislava I, ktorý sídli v Justičnom paláci. Keďže ministerstvo nenašlo vhodné priestory v prvom bratislavskom obvode, ktorý patrí medzi realitne najvychytenejšiu a najdrahšiu lokalitu na Slovensku, pristúpilo k vypovedaniu nájomnej zmluvy ÚPN.
"Situácia s priestormi na Okresnom súde Bratislava 1 a Krajskom súde Bratislava je už dlhší čas alarmujúca. Dochádza tak k predlžovaniu konania, nakoľko sudcovia krajského a okresného súdu sídliaci v jednej budove nemajú dostatok pojednávacích miestností a iných priestorov," spresnil Jurči. Dodal, že podľa zákona súd nemôže sídliť mimo územia svojej pôsobnosti.
"Ministerstvo spravodlivosti SR zároveň vopred odmieta akékoľvek politické špekulácie o zámeroch zrušiť túto významnú inštitúciu. V minulom období sa stala chyba, keď sa poskytla do nájmu budova, ktorú potrebuje súdnictvo," uzatvára Jurči.
Čaplovič je šokovaný
"Som šokovaný," povedal podpredseda vlády Dušan Čaplovič zo Smeru, ktorý o výpovedi vôbec nevedel. Podľa neho to mohol minister povedať najprv členom vlády a skúsiť to s nimi riešiť. Čaplovič sa s ministrom Štefanom Harabinom stretol na Nový rok a podľa neho mu o tom mohol dať vedieť.
"V slušnej spoločnosti nepoznám takéto spôsoby, že sa zo dňa na deň rozhodujeme o takýchto závažných veciach," reagoval. Čaplovič si myslí, že v takýchto veciach je potrebné postupovať rozumne, citlivo a zvažovať čo ďalej. "Ak sa rozhodnem niekoho vysťahovať, aké adekvátne priestory pre funkčnosť tejto inštitúcie zabezpečím," zdôraznil s tým, že je to úloha štátu a priamym partnerom ÚPN je ministerstvo spravodlivosti.
Čaplovič si myslí, že dnes doručená výpoveď nie je ešte konečné rozhodnutie. "Veci si treba vydiskutovať," povedal. Vo štvrtok mieni osloviť ministra spravodlivosti Harabina, "aby sme sa stretli a vysvetlili veci a aby sa vytvorila nejaká vnútorná slovenská cestovná mapa, čo bude ďalej". Podpredseda vlády opätovne zdôraznil, že ÚPN je potrebný a "nie som v tomto názore vo vláde osamotený". Čaplovič by bol rád, ak by sa parlamentu na najbližšej schôdzi podarilo zvoliť nového šéfa ústavu. "Ak nemá ústav hlavu, potom je to veľmi ťažké," dodal.
Poslanec Rafael Rafaj zo SNS, ktorej vraj podľa koaličnej zmluvy pripadlo miesto šéfa ÚPN, povedal, že zámer ministerstva možno vnímať ako istú formu vnášania neistoty do vnútra ústavu. "Nechce sa mi ale veriť, že by ministerstvo nemalo pripravené náhradné riešenie a náhradné priestory," povedal ČTK. Jurči však oponoval, že nie je povinnosťou ministerstva zabezpečovať ústavu priestory.
Rozhodnutie Harabinovho úradu kritizoval poslanec opozičného KDH Július Brocka. "Je to samozrejme obštrukcia. Naznačuje to, že nad týmto ústavom sa zaťahujú chmáry a že vládna koalícia akoby s ním už nepočítala," povedal Brocka ČTK. Podľa SNS však ústav treba zachovať. "ÚPN má svoje postavenie v spoločnosti a plní aj istú nenahraditeľnú úlohu," povedal ČTK Rafaj.
Už štvrté sťahovanie
ÚPN dokumentuje zločiny totalitných režimov z čias komunizmu a vojnového Slovenského štátu. Štát mu má podľa zákona zabezpečiť nehnuteľnosti potrebné pre jeho fungovanie.
Budova ÚPN na bratislavskom Námestí Slovenského národného povstania je už štvrtým sídlom ústavu, ktorý funguje od roku 2003. Ústav po svojom zriadení sídlil v budove ministerstva spravodlivosti, potom v sídle bratislavskej prokuratúry a pred sťahovaním na Námestie SNP v budove stavebnej firmy Doprastav. ÚPN podľa Dzurjanina investoval do rekonštrukcie súčasného sídla niekoľko miliónov korún, ktoré v prípade vysťahovania bude žiadať od ministerstva nahradiť.
S myšlienkou založiť ÚPN prišiel bývalý disident a poslanec Ján Langoš, ktorý sa stal aj prvým predsedom jeho správnej rady. Vlani však tragicky zahynul pri autonehode. Poslanci by mali jeho nástupcu po niekoľkých neúspešných pokusoch voliť znovu tento mesiac.
Doplnené o 17.50
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁ, čtk, tb
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
