Tvrdenie arcibiskupa Jána Sokola, že obdobie totalitného Slovenského štátu bolo obdobím blahobytu, kritizujú predstavitelia Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) aj Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO).
Arcibiskup Ján Sokol podľa Ústredného zväzu židovských náboženských urazil obete holokaustu. Zväz tak dnes reagoval na rozhovor Sokola pre spravodajskú televíziu TA3, v ktorom sa hlava bratislavsko-trnavskej arcidiecézy pochvalne vyslovila o pomeroch v pronacistickom Slovenskom štáte. Sokol následne potvrdil, že si za svojimi výrokmi stojí.
Arcibiskup v rozhovore o vojnovom období 1939 až 1945 hovoril ako o rokoch blahobytu. Zväz sa ohradil voči tomu, že sa nezmienil o osude viac ako 70.000 slovenských židov, ktoré nechal štát ako spojenec hitlerovského Nemecka deportovať do vyhladzovacích koncentračných táborov. Hovorca arcibiskupského úradu Tibor Hajdu na kritiku reagoval, že Sokol zásadne odmieta a dištancuje sa od akejkoľvek nespravodlivosti a porušovania ľudských práv, ktoré sa dialo v období existencie vojnovej Slovenskej republiky.
"Pre nás, obete preživšie holokaust, je takéto zavádzajúce hodnotenie totalitného Slovenského štátu neprijateľné. Najmä nás uráža nekritický obdiv pána arcibiskupa k tomuto rasistickému stavovskému štátu," uviedol zväz vo vyhlásení, ktoré poskytol ČTK.
Zväz označil Sokola za zástancu ultrakonzervatívneho smerovania katolíckej cirkvi. Svojimi postojmi vraj brzdí zblíženie s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Pripomenul, že Slovenský štát viedol katolícky kňaz Jozef Tiso.
"Ja si vážim pána prezidenta Tisu a veľmi vážim, lebo sa pamätám ako dieťa. My sme boli veľmi chudobní, a keď on bol, sme boli teda na úrovni," povedal Sokol v rozhovore, ktorý TA3 odvysielala 27. decembra. Podľa arcibiskupa ľudia, ktorí sa prisťahovali z území zabratých Maďarskom, považovali vtedajšie pomery za blahobyt.
"Pán arcibiskup vyjadril svoj súkromný názor. A za týmto súkromným názorom si stojí," povedal ČTK skôr hovorca arcibiskupského úradu. "S poľutovaním konštatujeme, že sa objavujú pokusy zo strany niektorých subjektov o negatívnu interpretáciu slov a postojov pána arcibiskupa," reagoval neskôr Hajdu na vyhlásenie židovského zväzu.
Ladislav Richter z RMORK sa v otvorenom liste Sokola pýta, či obdobím blahobytu myslí čas, keď mali Rómovia zákaz cestovať verejnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do verejných parkov ani budov a mnohých obchodov, zároveň mali vyhradený čas na vstup do viacerých miest či obcí. V tom čase totiž boli zavedené viaceré zákony či nariadenia, ktoré obmedzovali rómske obyvateľstvo. Richter poukazuje i na vznik pracovných táborov pre Rómov bez pracovného pomeru či zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom pre celé rómske rodiny, z ktorého boli neskôr rómski občania deportovaní do pracovných a vyhladzovacích táborov Tretej ríše.
Slová arcibiskupa o blahobyte počas Slovenského štátu spochybnil v otvorenom liste predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít Ladislav Richter. Oponoval, že v tomto období Rómovia mali napríklad zakázané cestovať verejnými prostriedkami, vstupovať do verejných budov a celé rómske osady boli násilne premiestňované. Pripomenul tiež vznik pracovných táborov pre Rómov bez pracovného pomeru. "Pracovný tábor v Dubnici nad Váhom sa v roku 1943 stáva zaisťovacím táborom pre celé rómske rodiny, vrátane žien a deti. Práve z tohto tábora boli rómski občania prvého Slovenského štátu deportovaní do pracovných a vyhladzovacích táborov Tretej ríše," píše ďalej v liste Richter.
Sokola už v minulosti kritizovali za zhovievavý postoj k Slovenskému štátu. Zväz dnes opäť pripomenul, že sa vlani zúčastnil na predstavení knihy kontroverzného historika Milana Ďuricu o Tisovi. V minulosti tiež médiá špekulovali o možnej spolupráci Sokola s komunistickou Štátnou bezpečnosťou alebo o jeho dopravných nehodách.
aktualizované 23:00
Autor: zh

Beata
Balogová
