BRATISLAVA 4. januára (SITA) - Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú Juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce na sviatok Troch kráľov 6. januára, ten je pre nich Štedrým dňom. Na Slovensku sa hlási k Pravoslávnej cirkvi približne 80 tisíc veriacich. Väčšina z nich žije na východe republiky. Administratívne sa Pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. Podstatne väčšia je prešovská, kde narodenie Spasiteľa slávia práve v týchto dňoch. V michalovskej však už vianočné sviatky majú zväčša za sebou. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, v nedeľu sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 40 tisíc pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľkotisíc ukrajinských robotníkov. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, ako grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú značné skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili Gregoriánskemu kalendáru.
