Mikloško kandidátom na post šéfa ÚPN

Bývalý disident a poslanec opozičného Kresťanskodemokratického hnutia František Mikloško bude kandidovať na šéfa Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý dokumentuje zločiny fašizmu a komunizmu. Mikloško to potvrdil ČTK.

"Rozhodol som sa, že budem kandidovať na šéfa ÚPN," povedal ČTK Mikloško. "Ústav potrebuje niekoho na čele, treba k tomu široký konsenzus, tak sa o neho pokúsim v parlamente," doplnil.

ÚPN je bez šéfa viac ako pol roka od tragickej smrti jeho zakladateľa bývalého federálneho ministra vnútra Jána Langoša.

Podporu Mikloška už skôr nevylúčil aj šéf vládnej SNS Ján Slota, ktorá má podľa údajnej dohody vládnej koalície post predsedu správnej rady ÚPN obsadiť. "Pre mňa by to nebol nijaký problém. Nebol by to môj kandidát, ani náš kandidát za SNS, ale všeobecný kandidát," povedal v stredu televízii Joj. "Pre mňa by spĺňal pán Mikloško tie úlohy, ktoré sú kladené na predsedu správnej rady a riaditeľa ústavu," dodal aj vicepremiér a predseda najsilnejšej strany Smer Čaplovič.

SNS: Mikloško spĺňa naše kritériá na šéfa ÚPN

Poslanec za KDH František Mikloško spĺňa kritériá, ktoré si stanovila Slovenska národná strana (SNS) pri svojej predstave, kto by mohol byť na čele Ústavu pamäti národa. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj tak pre agentúru SITA reagoval na rozhodnutie F. Mikloška uchádzať o post šéfa ÚPN. "Je kresťansky orientovaný a bol aktívny účastník protikomunistického odboja. Takže je veľká pravdepodobnosť, že SNS mu vyjadrí podporu," dodal Rafaj s tým, že o "obsahovom zameraní ústavu, prípadne garanciách" by s poslancom Mikloškom chceli ešte hovoriť.

Mikloško dnes prezentoval, že by si po prípadnom zvolení ponechal aj poslanecký mandát. "Pravdepodobne by toto bol problém," reagoval Rafaj s tým, že by sa mal rozhodnúť, či bude šéfom ÚPN alebo poslancom. S alternatívou, že by po zvolení zostal aj poslancom SNS nepočítalo. Predseda poslaneckého klubu SNS predpokladá, že Mikloško bude o podpore národniarov rokovať. "Bude to záležitosť vzájomnej dôvery a istých garancií," dodal.

Právo nominovať kandidáta na post predsedu Správnej rady ÚPN má podľa koaličných dohôd SNS. So svojimi návrhmi však doteraz neuspela.

Zdržanlivejšie je však koaličné ĽS-HZDS. "(Podpora) závisí od toho, či by zostal poslancom. Muselo by to byť vecou aj politických rokovaní," povedal ČTK podpredseda hnutia Milan Urbáni.

Ak by však Mikloško získal podporu vládneho Smeru-SD, SNS a svojho materského KDH, stačilo by to v parlamente na jeho zvolenie aj bez súhlasu ĽS-HZDS. Podporu mu navyše vyjadril aj člen predsedníctva opozičnej SMK László Nagy. "Dobre ho poznám viac ako 20 rokov...Myslím si, že by bol vhodným kandidátom," povedal Nagy ČTK.

Ďalší možný uchádzač katolícky kňaz a bývalý vojenský duchovný slovenskej armády Ignác Juruš naopak nebude môcť kandidovať, hoci pôvodne SNS uvažovala aj o jeho podpore. Nezískal totiž súhlas arcibiskupa Sokola, ktorý potreboval na to, aby mohol vykonávať funkciu na území bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. ÚPN totiž sídli v Bratislave. "Otec arcibiskup je proti tomu a on mu takéto povolenie nedá. V princípe je proti tomu, aby kňazi brali na seba takéto politické funkcie," povedal ČTK tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu.

Juruš ako katolícky kňaz potreboval súhlas i biskupa rožňavskej diecézy, v ktorej doteraz pôsobil. Biskup Eduard Kojnok ČTK skôr povedal, že by Jurušovi nekládol prekážky.

Šéfa ÚPN poslanci volili od minuloročných parlamentných volieb dvakrát, ani jednému kandidátovi sa však nepodarilo získať väčšinu hlasov. O post sa neúspešne uchádzali zamestnanec ÚPN Ladislav Bukovszky či právnik podporovaný SNS Adrián Kucek. Ďalší uchádzač s podporou SNS Arpád Tarnóczy sa vzdal kandidatúry po kritike židovskej obce.

Parlamentný výbor pre ľudské práva ČTK potvrdil, že zatiaľ nedostal žiadnu prihlášku na post šéfa ÚPN. Záujem kandidovať však už prejavili aj dvaja bývalí politickí väzni 81-ročný Emil Švec a 57-ročný Marián Dudinský, ktorých by malo navrhnúť Svetové združenie bývalých československých politických väzňov.

Harabin chce ústav vysťahovať

Ústav pamäti národa sa musí do pol roka vysťahovať z budovy na Námestí SNP v Bratislave. Pracovníci ÚPN to včera zistili z listu, ktorý im poslalo ministerstvo spravodlivosti. Len nedávno pritom zamestnanci na budovu pripevnili bustu Jána Langoša. Ministerstvo list poslalo bez toho, aby o tom ÚPN vopred informovalo.

Šokovaný bol aj podpredseda vlády a Smeru Dušan Čaplovič. "Absolútne tomu nerozumiem. Je to ako komunikovanie medzi hluchonemými," povedal o ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Toho do funkcie nominovalo HZDS, ktoré je za zrušenie ÚPN.

Prekvapený bol aj predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Štát podľa neho musí ústavu ponúknuť nové priestory. Čaploviča nahnevalo, že mu to Harabin vôbec neoznámil, hoci boli spolu na Nový rok. "Mali by sme o tom vedieť, keď za činnosť týchto inštitúcií nesieme politickú zodpovednosť." V najbližších dňoch sa s Harabinom stretne. "Takto sa medzi partnermi vo vláde nekomunikuje."

Ministerstvo spravodlivosti (MS) sa nechce vyhnúť pomoci Ústavu pamäti národa (ÚPN) pri hľadaní nových priestorov, aj keď nemá takú povinnosť. "My budeme nápomocní, nehovoríme, že ich chceme vyhnať na ulicu. A za takmer sedem mesiacov sa dá tento problém vyriešiť," povedala dnes na tlačovej besede MS štátna tajomníčka Anna Vitteková. ÚPN by mohli ponúknuť voľné zrekonštruované priestory na Račianskej ulici v Bratislave, v ktorých momentálne sídli jedna časť MS. Rezort spravodlivosti má záujem o viac budov v Bratislave, lebo podľa štátnej tajomníčky sídlia mnohé jeho pracoviská v stiesnených priestoroch. MS už od roku 2000 žiada úrad vlády o budovy. Napríklad od augusta 2006 žiada o lukratívnu budovu na Bezručovej ulici od ministerstva zdravotníctva (MZ). Rokovanie s MZ by malo byť v januári. Podľa štátnej tajomníčky a aj ministra spravodlivosti s nimi doteraz nikto nechcel o tejto budove rokovať. V minulosti mali o budovu záujem finančné skupiny, preto nebola pridelená MS, uviedla Vitteková. "Takisto máme záujem o budovu Krajského úradu, ktorý sídli oproti nám," povedala tajomníčka MS.

V zmluve o výpožičke, podľa ktorej si vypožičal Ústav pamäti národa (ÚPN) budovu na Námestí SNP od Ministerstva spravodlivosti (MS) SR sa okrem iného uvádza, že "každá zo zmluvných strán môže písomne vypovedať túto zmluvu a to aj bez uvedenia dôvodu." MS vypovedalo zmluvu bez uvedenia dôvodu 3. januára. "My naše priestory alebo nehnuteľnosti, ktoré máme, jednoznačne potrebujeme," uviedla dnes na tlačovej besede štátna tajomníčka Vitteková. Do konca júla sa preto bude musieť ÚPN vysťahovať z budovy na Námestí SNP v Bratislave, ktorá patrí MS. Podľa Vittekovej je budova dôležitá pre činnosť Okresného súdu Bratislava 1, prípadne by ju mohol využívať Krajský súd v Bratislave aj preto, že v nej v minulosti bývali pojednávacie miestnosti. Medializovanie výpovede zmluvy hovorcom ÚPN Michalovi Dzurjaninom slúži podľa Vittekovej samotnému Dzurjaninovi na jeho vlastné zviditeľňovanie sa.

Fico: Neveril som Langošovi ani pol slova

ÚPN považuje rozhodnutie ministerstva za likvidačné a výpovednú zmluvu za neplatnú. Budú to riešiť na rokovaniach s viacerými ústavnými činiteľmi. Štát mal podľa zákona o pamäti národa už dávno previesť do vlastníctva ÚPN vhodnú budovu, dodnes tak však neurobil. Sťahovanie na SNP bolo pre ústav už štvrté od roku 2003.

Harabin politický motív vysťahovania "tejto významnej inštitúcie" odmieta. Povedal to jeho hovorca Michal Jurči. Podľa neho len potrebovali vyriešiť problém s priestormi Krajského súdu a Okresného súdu Bratislava I. Tie teraz sídlia v Justičnom paláci. K tomuto kroku pristúpili vraj až potom, čo v prvom bratislavskom obvode nenašli nič lepšie.

Jurčiho slová odmieta exminister Daniel Lipšic z KDH. Tvrdí, že ministerstvo ešte za jeho pôsobenia plánovalo problém s okresným súdom riešiť inak a bez toho, aby to ohrozilo ÚPN.

Ministerstvo spravodlivosti vysťahovanie ÚPN odôvodňuje aj tým, že pol roka je dosť dlhý čas na nájdenie nového priestoru. ÚPN môže podľa hovorcu Jurčiho sídliť kdekoľvek v Bratislave, kým Okresný súd Bratislava I len v prvom obvode.

Exministra spravodlivosti Daniela Lipšica Harabinov krok neprekvapil. "Ako mladý sudca bol predseda základnej organizácie komunistickej strany na okresnom súde, tak asi vrelý vzťah k odhaľovaniu komunistickej minulosti nemá." Podľa Lipšica sa bojí, že "keby sme nastavovali zrkadlo vlastnej minulosti, mohol by sa v ňom objaviť sám". Celá jeho doterajšia práca podľa neho spočíva v deštrukcii - najprv Špeciálneho súdu a prokuratúry, potom centra právnej pomoci a teraz ÚPN.

Problém s okresným súdom plánovalo ministerstvo ešte za Lipšica vyriešiť inak. Z budovy Justičného paláca vysťahovali justičnú pokladnicu do budovy Okresného súdu Bratislava III. Ten dostal totiž novú budovu. V Justičnom paláci sa tak uvoľnili aj priestory pre okresný súd. Navyše potom, čo sa malo ministerstvo odsťahovať z budovy Najvyššieho súdu do novej, práve tam sa mal presťahovať buď Krajský súd, alebo súd Bratislava I. Do budovy, v ktorej je teraz ÚPN sa podľa Lipšica Okresný súd Bratislava I. aj tak nezmestí.

Ako nedobrý hodnotí krok Harabina aj predseda SMK Béla Bugár. Podľa neho takéto tlaky vyplývajú aj z toho, že sa zatiaľ nepodarilo zvoliť nového šéfa ÚPN. "Správne by bolo dohodnúť sa a spolu nájsť náhradné priestory," dodal.

Tlačový odbor Úradu vlády na otázky SME o Harabinovom rozhodnutí nereagoval. Premiér a predseda Smeru Robert Fico v pondelok povedal, že Jánovi Langošovi neveril ani pol slova. "Určite sa manipulovalo so zväzkami," vyhlásil s tým, nech je Langošovi "zem ľahká".

Podpredseda vlády a Smeru Dušan Čaplovič Ficov výrok radšej nechcel komentovať. "Toto som nezaregistroval, nemám možnosť všetko čítať. Je to názor predsedu vlády, čo mám k tomu povedať? Nebudem to hodnotiť."

aktualizované 15.05

Autor: r, mož, mp, mv, emb

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné