BRATISLAVA 4. januára (SITA) - Slovenské hnutie obrody vyjadrilo podporu arcibiskupovi Jánovi Sokolovi v súvislosti s jeho výrokmi o prvom Slovenskom štáte. "Odmietame štvavú mediálnu kampaň proti jeho osobe len preto, že vyjadril svoj názor na obdobie prvej Slovenskej republiky a na osobu pána prezidenta Jozefa Tisa," uviedol v stanovisku pre agentúru SITA predseda Slovenského hnutia obrody Robert Švec. Podľa neho Sokol má naďalej dôveru členov tohto združenia.
Sokola sa dnes zastal aj Arcibiskupský úrad, ktorý tvrdí, že niektoré subjekty sa snažia o negatívnu interpretáciu slov a postojov arcibiskupa Jána Sokola. Proti výrokom Sokola, že obdobie totalitného Slovenského štátu bolo obdobím blahobytu, sa postavili predstavitelia Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) aj Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO). Kontroverzné výroky Jána Sokola odzneli v relácii Téma dňa televízie TA3 v stredu 27. decembra 2006. Hlava Trnavsko-bratislavskej diecézy pred televíznymi kamerami okrem iného rozprávala o svojom detstve a o pozitívnej zmene, ktorá pre jeho rodinu za vlády prezidenta Jozefa Tisa nastala. "Ja si vážim pána prezidenta Tisa a veľmi vážim, lebo sa pamätám ako dieťa, my sme boli veľmi chudobní, a keď on bol, sme boli teda na úrovni," povedal vo vysielaní TA3.
Ladislav Richter z RMORK adresoval Sokolovi otvorený list, v ktorom sa ho pýta, či obdobím blahobytu myslí čas, keď mali Rómovia zákaz cestovať verejnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do verejných parkov ani budov a mnohých obchodov, zároveň mali vyhradený čas na vstup do viacerých miest či obcí. V tom čase totiž boli zavedené viaceré zákony či nariadenia, ktoré obmedzovali rómske obyvateľstvo. Richter poukazuje i na vznik pracovných táborov pre Rómov či zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom pre celé rómske rodiny, z ktorého boli neskôr rómski občania deportovaní do pracovných a vyhladzovacích táborov Tretej ríše.
V podobnom duchu sa vyjadril i Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, podľa ktorého katolícky hodnostár zabudol pri opise údajného obdobia blahobytu spomenúť deportácie 70 000 občanov do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek, Sobibor, Belzecz a Treblinka, kde bola väčšina zavraždená.
