Bratislava 4. januára (TASR) - Život a činnosť evanjelického kňaza Lászlóa Remeteho po jeho martýrsku smrť vo vápenke v Nemeckej dokumentuje nová kniha Človek, ktorý prekračoval hranice.
"Fascinoval ma a podmaňoval," spomína si po šesťdesiatich rokoch na mladého katechéta jeho dávny žiak Karol Nandrásky. V knihe uplatnil osobné zážitky, ktoré mu utkveli v pamäti za päť rokov spoločného pôsobenia. "Ako jeden zo žiakov som sedával pri jeho nohách a zúčastňoval sa podujatí, ktoré podnikal," konštatuje Nandrásky. Využil tiež svedectvá spolužiakov i pozostalosť jeho prednášok, básní, korešpondencie či kázní, ktoré z katechétovho bytu vyhádzali nemeckí vojaci a po prechode frontu vo februárovom nečase 1945 ostali ležať na dvore evanjelickej fary v Jelšave. "Knihu venujem všetkým mladým, aby našli v sebe odvahu prekonávať náboženské, národné, rasové, triedne aj ideologické priepasti a odporovať každej forme neľudskosti," zdôvodňuje autor.
Remete bol židovského pôvodu a maďarskej národnosti, keďže sa narodil v Šoprone (1910). Tam absolvoval štúdium na Teologickej fakulte a v roku 1935 ho v Györi vysvätili za kňaza. Ako katechéta pôsobil v Egri a od septembra 1939 v Jelšave, kde sa aktívne venoval voľnočasovým aktivitám mládeže. S nastupujúcim fašizmom zažil jeho hrôzy aj vo vlastnej rodine. Neuznával fašistickú ideológiu šírenia strachu, zabíjania a moci. Ako kazateľ a učiteľ náboženstva pokračoval v kresťanskom utužovaní spoločenstva a čelil rôznym intrigám. V septembri 1944 sa pridal k partizánom a stal sa účastníkom Slovenského národného povstania. "Uvedomoval si, že tým prekročil ideovú a politickú oblasť, v ktorej sa pohybovali jeho farárski kolegovia," uvádza Nandrásky. Po vykonaní služieb Božích ho 20. decembra na fare gestapo zatklo. Potom ho vypočúvali, trýznili a stal sa väzňom číslo 1241. Bez súdneho výroku ho 9. januára 1945 popravili. Mal 34 rokov, zanechal manželku a štyri deti predškolského veku.
Knihu vydalo Múzeum židovskej kultúry v edícii Judaica Slovaca s podporou Ministerstva kultúry SR.
