Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si pripomínala "tri zázraky" :príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.
Kult "Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
V katolíckych kostoloch je tradíciou, že počas omší vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov - G.M.B. (Gašpar-Melichar-Baltazár). Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.
Kým v minulosti si veriaci 6. januára vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, tento rok pripadá na 7. januára.
