BRATISLAVA 6. januára (SITA) - Historik Pavel Dvořák si myslí, že hoci od prvej písomnej zmienky o Bratislave uplynulo už 1100 rokov, územie dnešnej Bratislavy bolo významným centrom už v staršej dobe železnej. Dokazujú to aj zvyšky domu so zásahmi do kamenného podlažia, ktoré boli objavené na hrade, aj mnohé ďalšie skutočnosti hovoria o tom, že tam žil človek privilegovaný a významný. Spisovateľ a historik Pavel Dvořák to uviedol v rozhovore pre agentúru SITA pri príležitosti krstu svojej Prvej knihy o Bratislave "Okrem toho sa v tesnej blízkosti Bratislavy, v jej súčasných okrajových štvrtiach, našli série mohýl pravdepodobne kniežat alebo kráľov. Nádoby nájdené pri spopolnených telách ukazujú do Mykén či na Krétu, Bratislava bola už vtedy v spojení s blízkovýchodným komplexom," povedal Dvořák. Na nájdených nádobách rôznych tvarov sú podľa neho zároveň zachytené naše najstaršie mýty. "Nepoznáme ich ani im nerozumieme, ale ľudia si ich rozprávali. Napríklad sa trikrát opakuje výjav, ako žena stojí na vrchole stromu a spína ruky k Slnku," konštatoval.
Kontinuita dejín Bratislavy je stála. "Hovorí sa o pretrhnutí slovenských dejín po príchode starých Maďarov, hovorí sa o vyzabíjaní Slovákov. Kontinuita života je tu však tak absolútna, že je to až neuveriteľné. Dokonca sa po prvý raz spomína názov Bratislava - Braslavovo mesto počas bitky v roku 906, keď Maďari najprv zničili franské loďstvo a potom aj zvyšok armády." Podľa Dvořáka sa o tejto bitke dlho pochybovalo a každý si myslel, že bola vymyslená. Až objav dobových salzburských análov, ktoré sa o bitke zmieňovali, dali za pravdu renesančnému kronikárovi Aventinusovi. O význame Bratislavy svedčí aj dlho hľadaná osada okolo rímskeho tábora Gerulata v Rusovciach, kde v minulosti stáli dokonca domy s kúpeľňami a podpodlahovým kúrením.
"Máme jednoducho absolútne kontinuálnu históriu, ktorá úplne vyvracia predstavy o zničení, pretrhnutí historického vývoja či vyvraždení Slovákov. Ich vývoj môžeme nepretržite sledovať od slovansko-avarských čias až dodnes. Jedno pretrhnutie kontinuity som však predsa len našiel, ale inde, než sa predpokladalo," konštatoval Dvořák. Podľa neho to bolo v čase, keď bolo zničené keltské opidum, rozlohou niekoľkonásobne väčšie než stredoveká Bratislava. Archeológom sa podarilo nájsť okrem mincovne, opevnenia či stavieb stopy po katastrofe - v jame pod sutinami našli ľudské telá a zničené zbrane. Dvořák sa domnieva, že tu Bratislava končí, ale nie úplne. "Keltský vývoj pokračuje, aj mince sa razia, ale všetko je o dve triedy nižšie. Rimania, ktorí nadviazali na Keltov, sa správajú k Bratislave skromnejšie, dokonca aj v meste ich nachádzame pomenenej, využívajú skôr Devín, hrad a Rusovce," povedal Dvořák.
Historik si taktiež myslí, že územie Bratislavy zohrávalo dôležitú úlohu aj počas sťahovania národov, dôkazom toho môže byť longobardské pohrebisko so zlatom a sklom neďaleko Rusoviec. Význam mesta podľa Dvořáka dokumentuje aj veľkosť Dómu sv. Martina či mohutnosť mestských hradieb. "Bratislava sa preto stala významnou v časoch korunovácie, pretože už vtedy bola dôležitá. Mesto nikdy nestratilo na význame a dôležitosti. A fascinujúce je aj to, že hoci sa menili etniká, aj keď vládli Nemci alebo boli hegemónmi Maďari, Slováci tu boli stále."
Prvá kniha o Bratislave z pera publicistu a historika Pavla Dvořáka vyšla pri príležitosti 1100. výročia prvej písomnej zmienky o Bratislave. Ako v rozhovore pre agentúru SITA Dvořák uviedol, v ročných intervaloch by chcel vydať aj Druhú a Tretiu knihu o Bratislave.
hl;zd;bl;fa
