sky a vyvažoval vzťahy zamestnancov a zamestnávateľov,“ povedal premiér.
Zamestnávatelia pred revíziou pracovnej legislatívy varujú.
Fico chce zároveň silnejšie odbory. Predchádzajúca vláda výrazne znížila ich vplyv v podnikoch. Smer v dohode o povolebnej spolupráci sľúbil Konfederácii odborových zväzov, že ak získa moc, pomôže jej posilniť si postavenie. Okrem toho si vláda do svojho programu napísala, že pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov a podporí rozšírenie kompetencií sociálnych partnerov.
Pomoc firmám s dobrou sociálnou politikou
„Máme cieľ pomôcť tým zamestnávateľom, ktorí chcú robiť dobrú sociálnu politiku,“ povedala včera ministerka práce Viera Tomanová v diskusnej relácii TV JOJ. Podľa Tomanovej dnešný Zákonník práce znížil vplyv kolektívneho vyjednávania vo firmách, čo treba zmeniť. „Neplatí zákaz odborov, aby mohli zabrániť ukončeniu práce, ak ide o ohrozenie zamestnancov,“ povedala.
Zmeny v Zákonníku by sa mali týkať najmä prepúšťania zo zamestnania, maximálnej dĺžky pracovného týždňa či bezpečnosti pri práci. Novela by podľa Tomanovej mala zvýšiť ochranu ľudí v pracovnom pomere do 20 hodín, presnejšie definovať pracovný pomer zo závislej činnosti či riešiť otázku nadčasov.
Podľa exministra práce Ľudovíta Kaníka avizované zmeny budú mať za následok zvýšenie nezamestnanosti. „Treba si len pripomenúť, že v čase, keď platila verzia Zákonníka práce, ktorú dnes premiér Fico presadzuje, bola na Slovensku priemerná nezamestnanosť viac ako 19 percent,“ povedal exminister.
Zamestnávatelia: Sťaží sa prijímanie nových ľudí
Zmeny v Zákonníku práce, ktoré majú zvýšiť ochranu zamestnancov, sa môžu obrátiť v ich neprospech, hovoria zamestnávatelia. „Nepáči sa nám, že vstupujeme do Zákonníka práce s tým, že medzi vládou a odbormi je už nejaká dohoda,“ povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska Tomáš Malatinský. Za najvážnejší problém považuje zvýhodňovanie zamestnancov pri prepúšťaní. Podľa Malatinského to môže viesť k tomu, že zamestnávatelia budú hľadať menej štandardné spôsoby, ako znížiť nákladovosť, ktorá s tým vzniká.
Výsledkom navrhovaných zmien bude znepružnenie trhu práce, čo sťaží prijímanie nových zamestnancov.
Posilnenie postavenia zamestnancov bude mať podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov negatívny vplyv najmä na ekonomicky slabšie regióny, ale aj niektoré odvetvia. V sektore služieb to bude stimulovať zamestnávanie načierno.
Podľa Jána Oravca zo Združenia podnikateľov Slovenska je Zákonník práce ešte dnes v niektorých oblastiach problematický pre zamestnávateľov. „Ak chcete niekoho prepustiť, nedá sa to len preto, že sa firme momentálne nedarí. Firmy to riešia zmenou organizačnej štruktúry a zrušením pracovného miesta,“ povedal Oravec.
Aj zo správy o stave nášho podnikateľského prostredia, ktorú predložil vláde minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, vyplýva, že prepustenie zo zamestnania je na Slovensku prísnejšie regulované ako zodpovedá priemeru krajín strednej Európy i Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Návrat tripartity
Od decembra roku 2004 už vláda nie je povinná o návrhoch zákonov rokovať s odborármi a zástupcami zamestnávateľov.
Tripartita síce existuje ďalej, ale už iba ako poradný orgán vlády. Zmeniť to môže parlament, ktorý bude hlasovať o návrhu zákona o tripartite. „Vláda na jednej strane deklaruje, že chce tripartitu posilňovať, na druhej strane ju obchádza a berie menej vážne ako predchádzajúca vláda,“ povedal Malatinský.
Minister hospodárstva, Ľubomír Jahnátek do hospodárskej rady vlády nezaradil zástupcov najväčších zamestnávateľských zväzov - Republikovú úniu zamestnávateľov a Združenie podnikateľov Slovenska.
Čo sa má riešiť novelou
spresnenie právnej úpravy závislej práce. Podľa odborárov by sa zabezpečovanie úloh nemalo riešiť tak, že zamestnanci prechádzajú na živnosť;
zvýšenie ochrany zamestnancov pred neodôvodneným prepúšťaním;
zaručenie nároku na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej lehoty. Odborári hovoria o prípade, ak je pracovné miesto zrušené z organizačných dôvodov;
zvýšenie ochrany zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas. Zamestnanci pracujúci menej ako 20 hodín sú znevýhodňovaní oproti ostatným v tom, že ich možno prepustiť bez udania dôvodu, alebo majú nie 2mesačnú, ale iba 15dňovú výpovednú lehotu;
zamedzenie reťazeniu pracovných pomerov na lehotu určitú;
vyriešenie otázky aktívnych a pasívnych nadčasov;
opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti, ako aj zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce;
ďalší nárast minimálnej mzdy. Odborári chcú dosiahnuť postupné zvýšenie minimálnej mzdy až na úroveň 60 percent priemernej mzdy;
posilnenie postavenia odborov a kolektívneho vyjednávania. Pri kolektívnom vyjednávaní má rozhodovať tá odborová organizácia, ktorá má najväčší počet členov. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa má rozšíriť aj na tie firmy v odvetví, ktoré ju nepodpísali.
