Historické dokumenty podľa historika Jozefa Haľka spochybňujú, že arcibiskup Ján Sokol počas komunizmu spolupracoval s tajnou službou. Haľko to dnes vyhlásil s odvolaním sa na dokumenty z archívov Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a komunistickej strany, ktoré zverejnil trnavský arcibiskupský úrad. Spoluprácu s ŠtB dnes opäť poprel i samotný Sokol.
"Podľa nášho i môjho osobného názoru dokumenty spochybňujú tézu o údajnej vedomej spolupráci Jána Sokola s tajnou službou," povedal novinárom Haľko.
Halko tvrdí, že dokumenty Sokolovu spoluprácu s ŠtB spochybňujú Cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý sa zaoberá vzťahmi cirkvi a komunizmu, dnes na tlačovej besede povedal, že v roku 1989, keď bol Sokol preregistrovaný na agenta ŠtB, analýzy tejto tajnej polície už predpokladali zmenu režimu. "Touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie po prípadnej zmene režimu na ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať relevantný dosah na celú spoločnosť," uviedol Haľko v súvislosti so zaregistrovaním Sokola ako agenta ŠtB.
O dokumente, kde je zaznamenané stretnutie Sokola s príslušníkom ŠtB, na ktorom sa hovorilo o kňazovi Mariánovi Prachárovi, nevedel Haľko povedať, či je falošný. "Pán arcibiskup toto stretnutie nevníma ako stretnutie, na ktorom informuje ŠtB o tom, čo sa deje v cirkvi. Návrh, ktorý dal na riešenie prípadu Mariána Prachára on vnímal ako záchranu pred tým, aby mu vzali štátny súhlas," uviedol Haľko.
Haľko tiež upozornil, že existuje pojem "nútený styk", keď človek, v tomto prípade Ján Sokol, dostal za úlohu stretávať sa bez ohľadu na to, či to chcel. "Mám taký dojem, že išlo o formu takzvaného núteného styku," prezentoval svoj názor Haľko.
Predstavené dokumenty, ktoré zverejnili na internetovej stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska www.tkkbs.sk podľa Haľka svedčia najmä o tom, že komunistický režim považoval Sokola za reakčného kňaza a ako biskupovi mu kládol prekážky.
Podľa jedného zo zverejnených dokumentov z roku 1987 bol Sokol na širšom zozname, z ktorého sa mali vybrať biskupi, označený za neprijateľného pre štát, no prijateľného pre Vatikán. Vtedajší štátny úrad pre cirkevné veci ho zas hodnotil ako kňaza, ktorý plní požiadavky Vatikánu a tajnej cirkvi.
"Chcem opätovne a s čistým svedomím vyhlásiť, že som nikdy žiadnym spôsobom so štátnou bezpečnosťou nespolupracoval," povedal Sokol vo zvukovom zázname , ktorý prehrali na tlačovej konferencií. Osobne neprišiel pre zlý zdravotný stav.
Audiozáznam arcibiskupa Jána Sokola:
Na tlačovej besede odznelo aj nahraté svedectvo kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý bol pred rokom 1989 tajným biskupom a podľa cirkevného historika Jozefa Haľka patril k najprenasledovanejším osobám v ČSSR. Na dresu Jána Sokola vyhlásil, že "on mal odvahu, on sa nedištancoval od nás. Nikdy sme nezapochybovali o jeho lojálnosti, obetavosti a ochote spolupracovať s nami. To si cením do dnes," uviedol kardinál Korec. Sokol na tlačovku neprišiel Arcibiskup Ján Sokol je hospitalizovaný v nemocnici, preto sa nmohol zúčastniť na dnešnom avizovanom stretnutí s novinármi na tému jeho spolupráce s ŠTB. Hovorca Úradu bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Tibor Hajdu pre TASR nechcel bližšie konkretizovať zdravotnícke zariadenie, v ktorom prijali arcibiskupa, ani dôvod jeho hospitalizácie. "Je to mimo Trnavy," dodal s tým, že lekári odhadujú dĺžku jeho pobytu v nemocnici na 15 dní.
Je to Sokolova druhá hospitalizácia v nemocnici za posledných 12 mesiacov - vo februári 2006 sa liečil z vážnych zranení lakťa po autonehode a na jeseň mu opakovaný ťažký zápal priedušiek neumožnil zúčastniť sa na pohrebe biskupa Hnilicu v Trnave, kde mal pôvodne predniesť homíliu. Vtedy bol ale v domácom liečení.
Meno arcibiskupa Sokola figuruje v registračných protokoloch bývalej ŠtB, ktoré zverejnil na internete Ústav pamäti národa. Od roku 1972 je tam vedený ako kandidát tajnej spolupráce a od júla 1989 ako agent. Podľa Haľka však nie je isté, či ide o hodnoverný dokument. "Môj osobný názor je, že touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie ľudí po zmene režimu," povedal Haľko. Komunistický režim padol v novembri 1989.
Diskusie o údajnej Sokolovej spolupráci s ŠtB sa v posledných týždňoch opäť rozvírili po nedávnom odstúpení varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa. Ten rezignoval po tom, ako sa priznal k spolupráci s poľskou komunistickou tajnou službou. Cirkev porovnávanie Sokola s poľským prípadom odmietla. Samotné spisy ŠtB o Sokolovi, ktoré by mohli vniesť do prípadu viac svetla, boli podľa tlače zničené.
Meno arcibiskupa Sokola sa nedávno spomínalo v médiách aj v súvislosti s jeho výrokmi o vojnovom Slovenskom štáte. Na konci minulého roka v rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že počas Slovenského štátu bol v krajine blahobyt, no nespomenul desaťtisíce židov, ktorí boli zo Slovenska počas vojny deportovaní do nacistických koncentračných táborov.
aktualizované 14:50
Autor: zh
