BRATISLAVA 12. januára (SITA) - Súčasný arcibiskup Ján Sokol podľa cirkevného historika Jozefa Haľka v roku 1970 v rámci normalizácie musel opustiť miesto prefekta kňazského seminára v Bratislave. Do tejto funkcie bol ustanovený 1. novembra 1968. Ako uviedol Haľko dnes na tlačovej besede, na ktorej Arcibiskupský úrad v Trnave predložil dokumenty, ktoré spochybňujú informácie o Sokolovej spolupráci s ŠtB, Sokola v roku 1981 biskup Július Gábriš tajne menoval na tri roky za konzultora. Podľa Haľka je dôležité to, že išlo o tajné menovanie, pričom biskup Gábriš v dokumentoch ŠtB figuruje ako protirežimný a nežiaduci biskup. "Konzultori boli blízki spolupracovníci biskupa, po biskupovej smrti volili spomedzi seba toho, kto by mal spravovať diecézu do vymenovania nového biskupa Svätou stolicou," uviedol. V roku 1984 bol Sokol Gábrišom opäť tajne menovaný za konzultora na obdobie piatich rokov. Haľko tiež upozornil, že biskupský úrad v Trnave bol od roku 1978 odpočúvaný. Gábrišovi ŠtB vyčítala, že sa obklopuje jemu blízkymi kňazmi, ktorí sú pre režim nežiaduci.
Ďalším dokumentom, ktorý spochybňuje informácie o Sokolovej spolupráci s ŠtB, je podľa Haľka neudelenie štátneho súhlasu pre Sokola, aby mohol predniesť kázeň na Trnavskej novéne v roku 1984.
Z rokovaní medzi ČSSR a Vatikánom o tom, kto bude novým biskupom, je ďalší dokument. Sú v ňom uvedené tri skupiny kňazov. Jedna, v ktorej sú kňazi prijateľní len pre štát, v druhej sú kompromisní kandidáti, akceptovateľní pre štát a aj Vatikán a v tretej je skupina kňazov prijateľná zo strany Vatikánu. V tretej skupine na 5. mieste figuruje aj Sokol. "Ťažko si predstaviť, žeby spolupracovník ŠtB bol zaradený do skupiny kandidátov, ktorí sú zo strany Vatikánu prijateľní a zo strany ČSSR neprijateľní," vyhlásil Haľko.
Generálny riaditeľ vtedajšieho Sekretariátu pre veci cirkevné Vincent Máčovský v hodnotení Sokola ako kandidáta na biskupa píše, že Sokol "bol počas pôsobenia v Bratislave veľmi aktívny, zameriaval sa na mládež, udržiaval i spojenie s tajnou cirkvou a laikmi. Počas jeho účinkovania na CMBF bola u menovaného snaha plniť požiadavky Vatikánu a tajnej cirkvi." Máčovský svoje poznatky na záver zhrnul v konštatovaní, že Sokol pre rozporné stanoviská k základným otázkam cirkvi a jeho činnosť v tajnej cirkvi, laickom apoštoláte nemá predpoklady pre plnenie úloh vo vyšších cirkevných funkciách.
Keď zbor konzultorov zvolil Sokola za nástupcu Gábriša, Máčovský odpísal, že sekretariát vlády SSR túto voľbu neakceptuje. "To znamená, že ani v tejto fáze nie je Ján Sokol akceptovateľný pre štát," vyhlásil Haľko.
Haľko tiež pripomenul, že Sokol sa odmietol dištancovať od Sviečkovej demonštrácie. Bratislavský dekan Štefan Zárecký predpokladal, že kňazi vyzvú veriacich, aby sa na zhromaždení nezúčastnili. Zárecký tiež vo svojom príhovore uviedol, že Sokol podujatie odsúdil. Sokol však toto tvrdenie odmietol ako nepravdivé.
