Ako uviedol Lehký dnes pre agentúru SITA, ŠtB ešte v auguste 1989 zatýkala a v lete toho istého roku sa odhadovali možné zmeny na obdobie troch až piatich rokov, aj keď v okolitých krajinách už prebiehala perestrojka. O tom, že ŠtB nepočítala so zmenou režimu, svedčí podľa Lehkého aj denník vysokopostaveného dôstojníka ŠtB plukovníka Chovanca. ŠtB počítala len s transformáciou.
Cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý sa zaoberá vzťahmi cirkvi a komunizmu, dnes na tlačovej besede povedal, že v roku 1989, keď bol arcibiskup Ján Sokol preregistrovaný na tajného spolupracovníka ŠtB, analýzy tejto tajnej polície už predpokladali zmenu režimu. "Touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie po prípadnej zmene režimu na ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať relevantný dosah na celú spoločnosť," uviedol Haľko v súvislosti so zaregistrovaním Sokola ako agenta ŠtB.
ÚPN podľa Lehkého môže vychádzať iba z dokumentov, ktoré má k dispozícii. To sú registre protokolov ŠtB. Tie majú takú istú hodnotu ako iné historické dokumenty.
ŠtB preregistrovala Sokola na tajného spolupracovníka 24. júla 1989. Kategória tajný spolupracovník znamená vedomú spoluprácu. Dovtedy bol Sokol vedený ako kandidát tajnej spolupráce, pričom o tom nemusel vedieť. Jeho zväzok bol skartovaný v decembri 1989.
