Bratislava 16. januára (ČTK) - Nižšie ceny vodného a stočného, ktoré tento rok oproti vlaňajšku klesli v priemere o 5,2 percenta, znemožňujú vodárenským spoločnostiam investovať do rozvojových projektov. Novinárom to dnes povedali zástupcovia Asociácie vodárenských spoločností (AVS). AVS predpokladá, že tohtoročný zisk vodární klesne zhruba na desatinu oproti 900 miliónom v roku 2005.
"Ak máme investovať, iná cesta ako cez vodné a stočné nie je," vyhlásil predseda správnej rady AVS Daniel Gemeran. Ohrozené sú podľa neho hlavne projekty, ktoré znižujú zaostávanie Slovenska v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd.
Podľa podpredsedu správnej rady AVS Stanislava Hrehu chceli vodárne tento rok udržať vlaňajšie ceny, energetický regulačný úrad (ÚRSO) im však nariadil zlacnenie vodného a stočného. "Obce a mestá nemôžu počítať s investíciami od vodární," zdôraznil Hreha. Vodárne chceli tiež vynaložiť viac peňazí na opravy a údržbu potrubí, nižšie tržby im to však vraj znemožnia.
Zníženie cien vodného a stočného podľa AVS ohrozuje ciele vodohospodárskej politiky vlády, podľa ktorej majú vodárne do rozvoja infraštruktúry do roku 2015 investovať z vlastných zdrojov 30 miliárd korún. Osem najväčších vodárenských spoločností by tak ročne podľa Gemerana potrebovalo vytvoriť štyri až 4,5 miliárd korún zisku.
Vodárne by sa pritom mali podieľať na financovaní rozvojových projektov iba tretinou, zvyšná časť by mala pochádzať zo štátneho rozpočtu a eurofondov.
AVS kritizovala tiež regulačnú politiku ÚRSO, a to napríklad pre postupne klesajúcu mieru primeraného zisku a príliš rýchle odstraňovanie krížových dotácií v cenách vodného a stočného. "Vodárenské spoločnosti z toho nič nemali, len problémy s odbytom a imidžom," povedal o zjednotení cien pre domácnosti a ostatných odberateľov alebo producentov Gemeran.
Primeraný zisk vodární, ktorý im schválil regulačný úrad, je však podľa jeho hovorcu Miroslava Luptáka dostatočný a úrad nekontroluje, na čo ho vodárne použijú. "V minulosti sa stávalo, že vodárne vôbec nepoužili zisk na modernizáciu sietí," povedal ČTK Lupták. Vodárenské spoločnosti by podľa neho mali hľadať rezervy skôr vo vlastných nákladoch. "Modernizácia infraštruktúry nemôže byť hodená len na spotrebiteľov," doplnil Lupták.
V priemere odberatelia tento rok zaplatia za vodné a stočné 54,31 koruny za tisíc litrov vody. Najdrahšie vyjde kubík vody klientov Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, ktorí zaň zaplatia 60 korún. Najlacnejšia je voda v okolí Bratislavy, kde stojí necelých 50 Sk.
leg fil
aktualizované 13:08
