BRATISLAVA 17. januára (SITA) - Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) presadzovaním záujmov znečisťovateľov ide podľa ochranárskej organizácie Greenpeace proti jednoznačnej politike Európskej únie (EÚ) a deklaráciám Programového vyhlásenia vlády SR. Ochranári kriticky hodnotia postoj rezortu, ktorý v mene Slovenskej republiky vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Európskej komisie (EK) o znížení množstva pridelených emisií oxidu uhličitého pre SR na roky 2008 až 2012. Agentúru SITA o tom informoval hovorca organizácie Juraj Rizman.
"Klimatické zmeny sú kľúčovým problémom sveta. Experti upozorňujú, že pre stabilizáciu klímy je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov v priemyslových krajinách do roku 2050 o 60 až 80 percent. Slovensko však namiesto razantného znižovania žiada emisie navýšiť v priebehu najbližších piatich rokov o celú štvrtinu,“ tvrdia ochranári. Greenpeace rovnako spochybňuje argumentáciu MŽP SR, ktoré konštatovalo, že rozhodnutie EK nezohľadňuje odstavenie dvoch reaktorov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a fakt, že výpadok energie bude Slovensko nahrádzať zvýšeným využívaním fosílnych palív. „Vyhovárať sa v tejto súvislosti na spojitosť s odstavovaním bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach je smiešne. Výstavba prvých dvoch reaktorov v JE Mochovce bola predsa prezentovaná ako nutná, práve z dôvodu nahradenia výkonu V1. Vláda Roberta Fica dnes dokonca uvažuje o výstavbe ďalších jadrových reaktorov. Argumentácia MŽP teda vôbec neobstojí," tvrdia environmentalisti. Podľa nich malo Slovensko dosť času a dostalo dosť financií, aby problém odstavovania V1 dokázalo efektívne energeticky, ekonomicky a ekologicky vyriešiť aj bez navyšovania emisií oxidu uhličitého.
Ochranári tiež tvrdia, že argumentácia a návrhy MŽP SR idú nielen proti politike EÚ v oblasti ochrany klímy, ale i proti novej Energetickej politike EÚ, tak ako ju začiatkom januára 2007 predstavila EK. Predstavitelia Greenpeace nevidia v rozhodnutí EK, ktorým znížila množstvo pridelených emisií oxidu uhličitého pre SR na roky 2008 až 2012 z navrhovaných 41,3 milióna ton ročne na 30,9 milióna ton ročne, žiadne ohrozenie ekonomických záujmov SR. Naopak rozhodnutie EK ochranári vnímajú ako realistické posúdenie skutočných potrieb neovplyvnené tlakmi priemyselných lobistov.
