Bratislava 22. januára (ČTK/SITA) -Prezident Ivan Gašparovič dnes oficiálne vymenoval do funkcií deviatich rektorov vysokých škôl (VŠ). V priebehu minulého roka ich zvolili akademické senáty, ktoré na univerzitách plnia úlohu parlamentu. Rektori, ktorých mesačné príjmy presahujú hranicu 50.000 korún, vedú vysoké školy hospodáriace spolu s viac ako 12 miliardami korún ročne. Ôsmim rektorom odovzdal Gašparovič menovacie dekréty, rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry sa na slávnosti v Prezidentskom paláci nezúčastnil pre zaneprázdnenosť.
Prezident napríklad vymenoval rektorov dvoch najväčších slovenských vysokých škôl - Františka Gahéra z Univerzity Komenského a Vladimíra Báleša zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Obaja stáli na čele univerzít aj v predchádzajúcom štvorročnom volebnom období.
Naopak, noví muži sa dostali do vedenia Ekonomickej univerzity v Bratislave, Trnavskej univerzity a Vysokej školy výtvarných umení. Nové vedenie má od vlani aj banskobystrická Univerzita Mateja Bela, ale rektorku Beátu Kosovú, jedinú ženu v čele slovenských vysokých škôl, prezident zatiaľ nevymenoval.
Gašparovič plánoval vymenovať aj nových rektorov dvoch súkromných vysokých škôl - Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave a Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Zvolený rektor vysokej školy zdravotníctva Vladimír Krčméry sa však na dnešnom vymenovaní nezúčastnil.
Na rozdiel od verejných vysokých škôl nedostávajú súkromné žiadne peniaze z verejných zdrojov a ich vznik schvaľuje vláda a nie parlament, ako v prípade verejných VŠ.
Prezident Gašparovič vymenoval aj rektora štátnej vysokej školy - Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Celkovo pôsobí na Slovensku 20 verejných, desať súkromných a tri štátne vysoké školy. Väčšina z viac než 170.000 vysokoškolákov študuje na verejných VŠ.
Gašparovič: Vzdelanosť nám podražela, odborná práca sa podceňuje
Vzdelanosť a kultúra nám podražela, vysokoodborná a poctivá práca sa podceňuje, uviedol dnes prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v príhovore k rektorom slovenských vysokých škôl, ktorým dnes odovzdal menovacie dekréty. Funkcia rektora je podľa prezidentových slov najvyšším uznaním ich pedagogických, ľudských a odborných kvalít. Je to však aj životná skúška správnosti, dodal. Od vymenovaných rektorov očakáva, že budú riešiť problémy, s ktorými naše vysoké školstvo už dlhší čas zápasí.
Našu intelektuálnu elitu nedoceňujeme, preto nám uteká do zahraničia, kde si ju vážia, uviedol Ivan Gašparovič. " Už pridlho hľadáme ten správny kľúč, aby sme ľuďom otvorili oči. Musíme im ukázať, prečo práve vzdelanosť a kultúrnosť sú to, čo náš národ najviac potrebuje," zdôraznil Gašparovič a dodal, že vzdelanosť je pre malé národy nezastupiteľným prvkom. U nás sa v poslednom čase hovorí o tom, či nemáme u nás zbytočne veľa vysokých škôl. Podľa Gašparoviča sa hovorí o počtoch, hoci rozhodujúca je kvalita. Predchádzajúce vlády pripravili viacero projektov národného vzdelávacieho systému, ale väčšina zostala iba na papieri. U nás chýba systematickosť v celoživotnom vzdelávaní. Bez nej v tvrdej konkurencii sotva uspejeme, uviedol prezident SR Ivan Gašparovič.
Profily nových rektorov slovenských univerzít, ktorí sa svojich postov ujmú 1. februára 2007
Doc. PhDr. František Gahér, CSc. sa narodil 20. januára 1957 v Trnave. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1981 na Univerzite Komenského v Bratislave v odboroch filozofia - fyzika. Pedagogickú činnosť začal vykonávať v roku 1983 na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, od roku 1986 pracuje na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty UK, kde je od roku 1998 vedúcim katedry. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na skúmanie v oblasti logiky. K jeho publikačnej činnosti patria tri monografie, viac ako dve desiatky vedeckých štúdií a mnohé odborné práce. Bol riešiteľom troch vedeckých úloh VEGA, na svoje práce má 32 citačných ohlasov. V rokoch 1992-1994 bol predsedom Akademického senátu Filozofickej fakulty UK, v rokoch 1995-2000 bol podpredsedom a od roku 2000 predsedom Akademického senátu UK v Bratislave. Funkciu rektora UK v Bratislave zastával aj v predchádzajúcom funkčnom období.
Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. sa narodil 22. apríla 1949 v Prestavlkoch. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1972 na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Na tejto fakulte začal pedagogicky pôsobiť v roku 1974. Vyučuje predmety: chemické inžinierstvo, biochemické inžinierstvo, jednotkové operácie v environmentálnom inžinierstve. Má rozsiahlu publikačnú činnosť, napísal tri monografie, 158 odborných článkov, 18 plenárnych prednášok, 168 prednášok a posterov a 38 technických správ. Je členom niekoľkých zahraničných odborných chemických spoločností a predsedom Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva. Od roku 1989 bol vedúcim Katedry chemického inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU a od roku 2000 zastáva funkciu dekana Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Funkciu rektora STU v Bratislave zastával aj v predchádzajúcom funkčnom období.
Prof. Ing. Rudolf Sivák, PhD. sa narodil v roku 1955. Absolvoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v roku 1977. Potom nastúpil na túto fakultu ako asistent. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1987, habilitačnú z problematiky kapitálovej štruktúry podnikateľských subjektov v roku 1995. V roku 2001 vymenoval prezident SR Rudolfa Siváka za profesora v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Po roku 1990 bol niekoľko funkčných období prodekanom. V roku 2000 ho zvolili za dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity. Funkciu vykonával dve funkčné obdobie. Je predsedom Asociácie dekanov ekonomických a manažérskych fakúlt SR.
Prof. Karol Weisslechner, akademický architekt, sa narodil 13. februára 1957 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1988. V roku 1996 bol vymenovaný za docenta na odbor úžitkové umenie šperk. Svoju pedagogickú činnosť začal vykonávať od roku 1990 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Postupne viedol viaceré ateliéry na katedre architektúry a na katedre úžitkového umenia. Prezentoval svoje práce na 60 výstavách v zahraničí a 48 výstav doma, z toho 12 individuálnych. Má sedem diel v zbierkach v zahraničí.
Doc. Ing. Martin Mišút, CSc. začal svoju dráhu vysokoškolského pedagóga v roku 1987 na Strojárskej fakulte SVŠT v Bratislave. Titul kandidáta vied obhájil v roku 1993, postgraduálne štúdium absolvoval v Bradford University Management Centre vo Veľkej Británii. Na katedru matematiky a informatiky Trnavskej univerzity nastúpil v roku 2002 a zároveň sa stal prodekanom pre vedu a výskum. Jeho prioritou sa stalo vytvorenie technického prostredia vhodného pre výskumnú prácu a pedagogickú prácu tak, aby bola porovnateľná s inými fakultami podobného zamerania. V neskoršom období zastával post prorektora pre informačný systém a edičnú činnosť a garanta viacerých študijných programov Trnavskej univerzity.
Plk. doc. JUDr. Jozefa Kurila, CSc. sa narodil 21. júla 1955 v Topoľčanoch. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1978 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1980 získal titul doktora práv, v roku 1984 ukončil dvojročné postgraduálne štúdium pedagogiky a psychológie a v roku 1987 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z problematiky pracovného práva a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied. V roku 2000 sa habilitoval a získal titul docent. V roku 1979 začal učiť na Katedre správneho a pracovného práva Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), kde pôsobil do roku 1990. V rokoch 1990-1992 pracoval ako pedagóg na Inštitúte Ministerstva vnútra SR pre vzdelávanie. V roku 1992 začal učiť na Akadémii Policajného zboru a v tom istom roku ho Akademický senát Akadémie PZ zvolil za jeho prvého predsedu. Od roku 1997 učí na Katedre súkromnoprávnych disciplín Akadémie PZ a prednáša pracovné právo a právo štátnej služby. Rektorom Akadémie Policajného zboru v Bratislave bol aj v predchádzajúcom funkčnom období.
Autor: emb
