Vyplýva to zo správy popredného britského ekonóma Nicholasa Sterna, ktorá počas uplynulých týždňov vyvolala veľký rozruch na medzinárodnej scéne. Správu si objednala britská vláda. Dokument bol predmetom dnešnej tlačovej besedy, ktorú zorganizovalo Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a vládou SR. Vládu na tlačovej besede zastupoval minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, prítomná bola aj Susannah Simonová zo Sekcie pre klimatické zmeny a energiu britského ministerstva zahraničných vecí. Britskú ambasádu zastupovala odchádzajúca veľvyslankyňa Judith Anne Macgregorová.
Klimatické zmeny sa dejú, sú vážne a volajú po naliehavej odpovedi globálneho charakteru, uviedla Simonová. Náklady na zmierňovanie vplyvov klimatických zmien na ekonomiky krajín predstavujú v prípade aktívneho prístupu v priemere 1% hrubého domáceho produktu (HDP). Pasivita však zaťaží národné ekonomiky nákladmi, ktoré sa môžu pohybovať od 5% do 20% HDP, uvádza sa v Sternovej správe. Pre národné hospodárstva je nákladný aj akýkoľvek odklad v aktivitách zameraných na boj s klimatickými zmenami. Stern v správe ponúka tri riešenia: vytváranie efektívnych cien uhlíka, investície do výskumu nových technológií a odstraňovanie bariér, ktoré stoja v ceste energetickej úspornosti. Vieme, čo máme robiť, ale vyžaduje si to medzinárodnú a globálnu spoluprácu, zdôraznila Simonová.
Slovenská republika chce zabojovať prostredníctvom koncepcií, ktorých cieľom je ekonomická efektívnosť, hľadanie alternatívnych zdrojov energií a znižovanie energetickej náročnosti nášho hospodárstva, uviedol Jahnátek. Ide o podporné programy, ktorých cieľom je hospodársky rast pri zmierňovaní negatívnych vplyvov na životné prostredie. Koncepcie sa majú týkať výroby elektrickej a tepelnej energie a aplikácie nových druhov pohonných hmôt. Na rokovanie vlády by sa mali dostať do konca prvého polroka tohto roka.
Európska únia nemôže zastaviť klimatické zmeny na Zemi, ale má páky, aby presvedčila krajiny Severnej Ameriky a Ázie, aby sa k environmentálnym koncepciám pripojili, uviedol Jahnátek. Ak EÚ uspeje v plnení svojich koncepcií na zmierňovanie vplyvov klimatických zmien, bude mať k dispozícii aj viac argumentov, dodal. Európska únia si vytýčila veľmi ambiciózne ciele. Jedným z nich sú obchodné plány s uhlíkom, ktoré môžu ovplyvniť správanie iných štátov. Britský premiér Tony Blair a kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger nedávno rokovali o obchodovaní s uhlíkom. Veľká Británia, ako zástupca EÚ, chce inšpirovať krajiny, ktorých ekonomiky sú životne závislé od využívania fosílnych palív, predovšetkým uhlia, uviedla Simonová. Príklad Kalifornie, ktorá je šiestou najsilnejšou ekonomikou na planéte, je iba začiatok. Ale ak sa k nej pridajú ďalšie štáty USA, môže sa vytvoriť pôda pre mohutný tlak na federálnu vládu USA, aby sa správala ústretovo voči environmentálnym silám v krajine. Simonová pre agentúru SITA uviedla, že súčasný federálny Kongres USA s väčšinovým zastúpením Demokratickej strany dáva väčšiu šancu, že USA ratifikujú Kjótsky protokol o znižovaní vplyvov emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, ktorý podpísal ešte bývalý prezident Bill Clinton.
Uhlie je veľmi nečisté fosílne palivo, pre mnohé krajiny, vrátane USA a členov EÚ, je v súčasnosti nenahraditeľné, pripomenula Simonová a dodala, že treba investovať do nových technológií na zachytávanie uhlíka. V EÚ sa má do r.2016 vybudovať 12 zariadení na zachytávanie a skladovanie uhlíka unikajúceho z elektrární a teplární. Únia si dala za cieľ, že každá elektráreň na uhlie by mala mať do roku 2020 zariadenia na zachytávanie uhlíkových splodín. Ak môže byť uhlie zlučiteľné s ochranou životného prostredia a dokážeme ho spaľovať čisto, budeme mať menej ťažkostí s presvedčovaním Číny a Indie, ktoré sú kriticky závislé od uhlia, aby chránili svoje životné prostredie znižovaním emisií, uviedla Simonová.
